Foto: wikipedia.sk | Podobizeň Ľudovíta Štúra
Dňa 29. októbra tohto roku si pripomenieme 210. výročie narodenia Ľudovíta Štúra. Odborné, históriou nášho národa sa zaoberajúce kruhy, mu dávajú aj s odstupom času prívlastok, najväčší Slovák devätnásteho storočia. Vôbec nie náhodou. Bol v čase rozkladu feudálneho spoločenského zriadenia, v období formovania sa nastupujúcej buržoázie, vedúcou osobnosťou slovenského národného hnutia v jeho prvej polovici, teda vtedy, kedy sa rozhodovalo o konštituovaní sa slovenského národa po stránke spoločenskej, kultúrnej, sociálnej a politickej. Okrem svojej vedeckej práce sa angažoval aj na úseku vzniku spisovnej slovenčiny, ktorej bol spolutvorcom. Zároveň bol aj básnikom, organizátorom národného života, ale aj vydavateľom a redaktorom prvých slovenských politických novín.
Všetko dostatočné dôkazy, že Ľudovít Štúr sa rozhodol slúžiť spoločenskému pokroku. Nie náhodou autorsky i osobne udržiaval bezprostredné spojenia so životom slovenských dedín a miest. Spolu so svojou družinou nepatrili medzi kabinetných politikov, naopak, podarilo sa im spájať ideovo – politické zásady s praktickou ľudovýchovou a národno -obrannou prácou. Do dnešných dní platí jeho známy výrok, že: „Človek sa nevychováva preto, aby len žil, ale hlavne preto, aby niečo užitočné pre svojich vykonal.“
Jeho pomerne krátky, štyridsaťročný život, bol naplnený intenzívnou činnosťou v prospech opustených, ponížených, otupených ľudí. Preto ako novinár či politik bojoval za jeho všestranné povznesenie, ktoré sa dalo dosiahnuť len prestavbou spoločenské zriadenia, a preto sa usiloval o likvidáciu feudalizmu.
Intímne poznanie dopisovateľskej, redakčnej i publicistickej činnosti Ľudovíta Štúra je kľúčom k správnemu výkladu jeho žurnalistickej tvorby. Jeho Slovenskje národňje novini svojim významom presahujú naše etnické územie a majú dôležité miesto aj medzi dokumentami európskych dejín. Preto by nebolo od veci ďalej analyzovať a hodnotiť osobnosť Ľudovíta Štúra so zameraním na jeho publicistickú a redakčnú činnosť, lebo tam môžeme nachádzať jeho úprimné vzťahy nie len k politickej práci pre dobro slovenského národa, ale i korienky väzieb, vzťahov k novinárstvu.
