Foto: Vladimír Micibabic | Na tejto snímke je riaditeľ Združenia pre kultúru a medzinárodnú spoluprácu v srbskom Belehrade, Viktor Lazič prvý zľava. Ide o osobnosť, ktorá sa stará o knižnicu, v ktorej je umiestnených vyše 3 milióny 200 tisíc kníh. Keď mu prezident SSV JUDr. Jozef Škultéty na VIII. ročníku Dňa slovenských velikánov na Jankovom vŕšku odovzdal vysoké vyznamenanie, zlatú medailu Alexandra Dubčeka a vlastnícky diplom, k tomu počas slávnostnej chvíle komentovanej Kristijánom Obšustom (uprostred v pozadí) skonštatoval okrem iného aj to, že svoj vlastný priestor dostane v spomínanej knižnici srbského Belehradu aj knižná produkcia Spoločnosti slovenských velikánov. Chce sa nám uveriť, že sa tam v knižnom vydaní objaví aj v tomto rozhovore spomínaná dizertačná práca JUDr. Jozefa Škultétyho, MBA
Pekný deň, pán prezident Spoločnosti slovenských velikánov. Dovoľ, aby som Ti takto verejne zablahoželal aj za veľkú skupinu priaznivcov Ľudovíta Štúra, Milana Rastislava Štefánika a Alexandra Dubčeka k úspešnému ukončeniu vysokoškolského štúdia na pražskej NEWTON UNIVERZITY aj zásluhou napísania a obhajoby svojej dizertačnej práce pod názvom: Prínos Alexandra Dubčeka pre rozvoj spoločnosti.
Stalo sa tak na sklonku uplynulého roku, v čase osláv Tvojich 70 – tych narodenín. Keďže mi život dovolil túto prácu podrobne preštudovať a jej obsah vo mne zanechal veľkú stopu v mnohých prípadoch pre moju maličkosť, snažím sa to dať verejnosti aj takto na známosť. Zatiaľ od nikoho v takom publicisticko – náučnom celku veľké množstvo zaujímavých informácií asi v tomto prípade ani neexistuje. Prosím Ťa ako publicista na dôchodku o niekoľko odpovedí, aby sa s tak zaujímavým hutným obsahom mohla aspoň okrajovo zoznámiť aj široká čitateľská verejnosť. Nie len tá, ktorá podobne ako Alexander Dubček, verí v dobro človeka.
Pán doktor, v úvode svojej dizertačnej práce píšeš, že jej cieľom bolo skúmať, analyzovať a približovať na základe prežitkov jednotlivých období život a dielo Alexandra Dubčeka. Priblížiť detailne jeho formovanie v mladosti a neskôr i jeho osobné smerovania na košatej politickej ceste životom, prostredníctvom ekonomicko – sociálno – spoločenských zmien. Uvedieš čitateľovi dôvod pre taký cieľ písania?
V tej práci sú dôvody uvedené v oveľa širších súvislostiach.. Aj ich analýzami čitateľ zístí, koľko ešte aj dnes zostalo dôležitých vecí v slovenskej, ale i svetovej politike, nedoriešených.
Dôvodom je aj zatiaľ prebádané i neprebádané, ale aj odžité Alexandrom Dubčekom nie je v takej šírke a s takým obsahom ponúkané svetu, teda širokým skupinám obyvateľstva. To je to čo si načrtol v úvode našej debaty. V jednom publikačnom celku pre celý svet to ešte okrem tejto dizertačnej práce nikto neurobil…Pritom niet vo svete takej svetovej politickej osobnosti, aby jej bolo udelených 7 titulov honoris causa najprestížnejšími svetovými univerzitami ako práve Alexandrovi Dubčekovi.
Ďakujem Ti pekne za stručné dôvody, ktoré uvádzaš. Tvojou prácou si posunul publicistiku na tému, o ktorej hovorí svet veľmi často aj dnes. V dvadsiatych rokoch minulého storočia v čase hospodárskej krízy bol svet náchylný na mesiášske koncepcie a sociálne experimenty. Aj toto konštatuješ a analyzuješ vo svojej práci. Tento raz nebudem ďalej k tak závažnému a fundovane napísanému obsahu už klásť otázky. Skôr sa opýtam, neplánuješ hlavne pre stredné a vysoké školy vydať túto svoju prácu aj knižne?
Najskôr chcem dodať, že svojou prácou som sa snažil priblížil časy s A. Dubčekom v rokoch 1968 – 1970 kedy sme venovali náležitú pozornosť a rozvoju malého a stredného podnikania v prevádzkach po dedinách a mestečkách , ale i v jednotných roľníckych družstvách. Snažili sme sa aj takto o ekonomické zlepšenie podmienok v malých roľníckych družstvách, Napríklad aj u nás, v Žitnej – Radiši tzv. na kolene otvorili prevádzku na výrobu strojov na výrobu škvárových tvárnic na stavbu hál a domov. Dosť mojich prác som publikoval aj v Srbsku spoločne s Archívom Vojvodina. Aj túto moju prácu by som chcel vydať knižne v spolupráci s tamojším Archívom.
