Zlatá medaila Alexandra Dubčeka profesorovi Františkovi Hejlovi In memoriam

Foto: Laurika Môciková | Takto sa dali zväčšiť na požiadanie vedenia Spoločnosti slovenských velikánov ( SSV) pre bohatú kroniku SSV (zľava do prava) prezident  SSV JUDr, Jozef Škultéty, Elena Hejlová, Jarmila Kuklová a podpredseda SSV pre oblasť šírenia histórie odkazov M.R. Štefánika, Pavol Škultéty.

Pri príležitosti osláv IX. ročníka Dňa Slovenských velikánov a Slovanov si dňa 23. augusta tohto roku počas krajských osláv 81. výročia SNP na Jankovom vŕšku prevzala z rúk prezidenta Spoločnosti Slovenských velikánov JUDr. Jozefa Škultétyho, dcéra profesora Františka Hejla, pani Alena Hejlová, Zlatú medailu Alexandra Dubčeka In memoriam.

Historik prof. PhDr. František Hejl, CSc., bol emeritným profesorom Masarykovej univerzity v Brne. Ako historik sa špecializoval na dejiny vzťahov slovanských národov.  V jeho bohatej publikačnej činnosti približuje pre záujemcov hlbšie poznania histórie aj vzťahov  medzi  jednotlivými slovanskými národmi Európy, oslobodzovacím bojom počas II. svetovej vojny a významným dedičstvom Veľkej Moravy, vrátane cyrilometódskej  misie.

Za svoju odbornú činnosť  dostal viaceré ocenenia a vyznamenania. Okrem iných  Zlatú plaketu Františka Palackého Za zásluhy o rozvoj spoločenských vied, alebo napríklad aj pamätnú medailu  III. stupňa Československej obce legionárskej.

Prezident Spoločnosti slovenských velikánov JUDr. Jozef Škultéty počas odovzdávania Zlatej medaily Alexandra Dubčeka v prítomnosti aj druhej dcéry profesora Hejla, pani Jarmily Kuklovej podčiarkol, že tak život Alexandra Dubčeka, ako i profesora Františka Hejla bol spojený s partizánskymi bojmi na Jankovom vŕšku. V Spoločnosti slovenských v velikánov vysoko oceňujeme Vašu osobnú účasť na oslavách SNP a Dňa slovenských velikánov na Jankovom vŕšku. Vieme a vysoko si vážime Vášho otecka za jeho odvahu, statočnosť, nebojácnosť a múdrosť bojovať za svoj národ po boku s ostatnými proti fašizmu.  Nie každý, tak ako on bol už v roku 1943 totálne nasadený vo Viedni, potom v Štrasburgu, aby sa v roku 1944  pripojil k partizánskemu hnutiu na Jankovom vŕšku, kde okrem priamym bojom, vďaka svojim  jazykovým znalostiam, pomáhal aj  ako prekladateľ pri komunikácii s francúzskymi vojakmi.