Foto: Archív autora článku | Zostava Zemplína (v hornom rade na fotografii zľava do prava) Chlebák, Ondo, Kolek, Hurčík, Maťaš, Varga, Ryšavý a v dolnom rade zľava doprava Mikula, Matej, Bliščák, Chvostek, Mihalík.
Stretol som ho ešte 1. novembra v roku 2017, keď kráčal v Michalovciach z tamojšieho cintorína. Dal mi do rúk fotografiu futbalového mužstva Zemplína Michalovce, ktorá živo približuje toto mužstvo z druholigovej sezóny 1963/1964, kedy hrali v Československu II. najvyššiu futbalovú súťaž mužstvá v troch skupinách. Tú tretiu – skupinu „C“ tvorili mužstvá: Spartak Trnava, Spartak ZVL Považská Bystrica, Slovan Nitra, Jednota Žilina, VTJ Dukla Komárno, Partizán Bardejov, Zemplín Michalovce (N), Lokomotíva Košice, ZPS Kysucké Nové Mesto (N), Slavoj Trebišov, Kablo Topolčany, Spartak Martin, Slovan CHZJD Bratislava „B“ (N) a Partizán Banská Bystrica.
Z nováčikov si v súťaži najlepšie viedol v spomínanej futbalovej sezóne Zemplín Michalovce, ktorý skončil spomedzi 14-tich účastníkov na 7. mieste so ziskom 25 bodov. Získal ich za 12 víťazstiev a jednu remízu. Azda ešte podstatnejšie ako samotné umiestnenie bolo, že dostať sa vtedy do základnej zostavy Zemplína znamenalo mať futbalové kvality vhodné na účinkovanie v najvyššej futbalovej súťaži. Či ich futbalisti (v hornom rade na fotografii zľava doprava) Chlebák, Ondo, Kolek, Hurčík, Maťaš, Varga, Ryšavý a v dolnom rade zľava doprava Mikula, Matej, Bliščák, Chvostek, Mihalík mali, nechajme teraz stranou, ale keď po trénerovi PhMr. Gejzovi Šimanskom prišiel do Michaloviec neskôr trénovať futbalistov z Trnavy tréner Štefan Pšenko, tvrdil a v praxi presadzoval:
„V budúcnosti tí, ktorí prídu do Michaloviec z iných futbalových klubov a budú chcieť obliekať dresy tunajšieho Zemplína, budú musieť byť herne aspoň o 30 percent lepší, než domáci odchovanci !“
Stredový hráč, odchovanec michalovského futbalu, Beďo Bliščák (Zemplín hral v spomínanej sezóne systémom 4 – 2 – 4 ) odohral v „A“ mužstve Zemplína celkom asi 20 majstrovských zápasov, ale výrok pána trénera Štefana Pšenka mi v spomínaný deň v jednej z michalovských kaviarní potvrdil. Ten citát vyslovený ústami pána človeka, kvalitného trénera som počul ako pretekár atletického oddielu Slovana ČSZTV Michalovce a futbalových dorastencov Nižného Hrušova z úst samotného trénera Pšenka na jednom z tréningov v tom čase na štadióne vtedajšieho Zemplína, na tamojšej škvarovej atletickej dráhe.
Podčiarkol to Michalovi Švábikovi, počas vojenskej základnej služby spoluhráčovi Jozefovi Kolekovi vo vtedajšej divíznej Červenej hviezde Strážske, neskôr dlhoročnej opore spomínaného Zemplína. Okrem iného v tú chvíľu nášho stretnutia mi Beďo povedal pre zmenu i toto:
„Štefan Ondo potom hral I. ligu roky veľmi kvalitne, Varga obliekal dres ligového Tatrana Prešov, Ryšavý mal tiež za sebou ligové skúsenosti zo Slovana Nitra a ligové dresy obliekali i ďalší futbalisti slávneho Zemplína vo vtedajšej II. celoštátnej federálnej futbalovej lige. Spomeniem Čevelu, Štefana Nadzama, ktorí tu tiež odpočívajú v pokoji“ – a ukázal na cintorín v Michalovciach, aby ďalej pokračoval.
„Bol som sa pokloniť ich pamiatke, ale i ďalším zosnulým futbalistom Michaloviec, ktorí tu odpočívajú. Chlebákovi, Kolekovi, Hurčík leží pochovaný na cintoríne v neďalekých Laškovciach, Maťašovi, Vargovi, Ryšavému, Matejovi, Chvostekovi, ale i oveľa mladšiemu Rončinskému a ďalším. Bol som, robím tak vždy keď si uctievame pamiatku zosnulých, lebo láska, úcta a spomienky tvorili vtedy, keď všetci žili, aj na futbalovom trávniku ich zdobili okrem fair play aj ďalšie vzácne ľudské hodnoty. Mám ďaleko od toho, aby som sa sám pasoval do úlohy futbalového velikána Michaloviec. Mali sme tu skvelých futbalistov v jednotlivých etapách jeho už vyše 100 ročného vývoja na našom Zemplíne. Mne zostali v živej pamäti výkony Melička, Janka Salaďáka, Pappa, Rodinu, Kondáša, Vlada Nemečkaya, bankového úradníka, všetko bývalých michalovských futbalistov, ešte z môjho detstva. Ten prišiel do Michaloviec z Bratislavy a v čase príchodu obliekal dokonca reprezentačný dres so štátnym znakom na prsiach. Tiež je pochovaný na cintoríne v Michalovciach. Keď sa idem pokloniť k jeho hrobu a zapáliť sviečku, preblesknú mi hlavou aj ďalšie slová trénera Štefana Pšenka: Hrať futbal za Michalovce, musí byť pre každého futbalistu veľká česť. A pán Pšenko ctil tiež v praxi i túto, ním dôsledne uplatňovanú zásadu. Len som sa čudoval Michalovi Švábikovi od Michaloviec neďaleko vzdialeného Nižného Hrušova, že neprijal v tom čase Pšenkovu ponuku prísť do tohto kolektívu rozvíjať v tom čase svoj veľký futbalový talent“ dodal pokojne vo vyššie uvedený Sviatok všetkých svätých 77 ročný skúsený futbalový matador B. Bliščák, ktorý si základnú vojenskú službu odkrútil v Malackách so známymi prvoligistami Otamarom Deutschom z Interu Bratislava a Dušanom Chlpíkom zo Žiliny, ale i ďalšími, vtedy veľmi talentovanými chlapcami pre futbalovú hru.
Vojenčil v Malackách, ale na diaľku sledoval futbalové dianie v rodných Michalovciach. Prinajmenšom s takou zanietenosťou, s akou dnes sledujú jeho kroky po rodnej hrude dcéra Beáta, lekárka, síce žijúca v Prahe, ale odovzdávajúca svoje odborné znalosti v mnohých končinách sveta. Rovnako to platí aj o jeho synovi, ktorý ovláda 4 svetové jazyky.
„Učiť sa nie je hanbou. Vždy som sa držal tejto zásady. Hanbou je nevedieť. Preto som sa nikdy nehanbil pýtať na futbalové veci, ktorým som nerozumel. Ctil som si a ctím veľkých mojich učiteľov, veľkých futbalových odborníkov. Stále spomínam na zápas Michalovciach s MTK Budapešť, ktorý vyhrali naši futbalisti 1:0, hoci deň predtým koncom štyridsiatych rokov minulého storočia MTK porazilo v Prešove tamojší ligový Tatran 2:1. Hrdo som sa držal počas celého zápasu na otcových pleciach v divákmi nabitej futbalovej aréne nášho futbalového Zemplína,“ rozvíja ďalšiu myšlienku a úchytkom ospevuje brankársky kumšt MUDr. Romana Benedika či neskôr Mikiho Sabola, ale aj raketový vzostup a nevšedné futbalové dozrievanie Andreja Daňka, po ktorom už od jeho šestnástich rokov poškuľovali v tom čase veľmi slávne a silné futbalové VSS Košice. Vôbec nie náhodou trénoval toto slávne mužstvo aj vo svete neskôr uznávaný a futbalovými odborníkmi vyhľadávaný slovenský futbalový tréner, docent PhDr. Jozef Vengloš, ktorý viac raz viedol aj mužstvo Výberu futbalového sveta.
Všetko mená a priezviská často zosobášené aj s michalovským futbalom. Napriek tomu, že s Beďom Bliščákom sa dobre spomína na zlaté časy československej futbalovej slávy Zemplína, ďalšie riadky z tejto vzácnej chvíle nášho stretnutia nebudú v tomto článku pokračovať.
Mohli by. Do Michaloviec napríklad prišla hrať priateľské futbalové stretnutie aj tá najslávnejšia československá futbalová reprezentácia, s viacerými hráčmi, striebrom ozdobenými medailami, z MS v Chile. Mnohí odborníci futbalu chceli vidieť naživo to úžasné napredovanie Zemplína Michalovce, ktorý veľmi múdro a prezieravo z predsedníckej funkcionárskej stoličky „kočíroval“ lekárnik PhMr. Alexander Bugala. Zemplínu sa v tom čase začali objavovať na futbalovom nebi viaceré futbalové hviezdičky. Najjagavejšou bol bez nadsadenia na vtedajšom futbalovom nebi, už spomínaný Andrej Daňko.
Ale v závere tejto eseje je naznačené, aj v rozprávaní o zlatých časoch futbalu, o jeho veľkých a vzácnych postavách, že je potrebné v najlepšom prestať.
Stalo sa. Spomienky zostali. Vyslovené s láskou a úctou. Spomínať na futbalový Zemplín, znamená približovať veľké hodnoty slávnej futbalovej minulosti aj z iných storočí v prepájaní nášho, slovenského futbalu, športu vôbec v prepájaní na ten európsky a svetový. Uvedomovať si je potrebné aj prostredníctvom spomienok, že bohatstvo nemôže byť tam, kde sú ľudia zamestnaní vzájomným podvádzaním sa, či až neľudskými hádkami a škriepkami. Nemajú potom čas na budovanie, rozvoj hodnôt, teda ani na tvorbu skutočného bohatstva pre naše životy na celej planéte Zem.
