Návraty? Spomienka? Lepšie spoznávanie histórie v sebe

Včera bolo 102 rokov od vzniku Prvej Československej republiky. Spolu pre nás s najpríbuznejším českým národom sme prešli 73 ročnú spoločnú cestu radosti aj trápenia. Hospodársku krízu v roku 1929, boj proti fašizmu, 40 rokov socializmu, nadšenie aj sklamanie v 68 roku a pár rokov v ponovembrovom vývoji. Spájali nás podobné problémy, kultúra, šport ale aj zmiešané manželstvá. Niektorých napríklad českých hercov staršej generácie považujeme aj za „našich“. Naposledy sme to zažili pri poslednej rozlúčke s legendárnym spevákom Karlom Gottom. Nebolo rozdielu medzi smútkom v Čechách a na Slovensku. Ale ako to tak býva, ten menší mal pocit, že je o niečo ukrátený a o všetkom dôležitom rozhoduje Praha. Dnes ten istý pocit na Slovensku, môžu mať niektoré regióny, že všetko sa rozhoduje v Bratislave. Vybrali sme sa vlastnou cestou, so svojimi politikmi, s vlastnými chybami. Jedno je však nepopierateľné. Budúcnosť samostatného Slovenska sa začala písať 28.októbra 1918.

Igor HUS – primátor Turčianskych Teplíc a poslanec NR SR

Redakčná poznámka: Návraty a spomienky bývajú rôzne. Na facebooku sa napríklad Slaviena Vorobelová vrátila k velikánovi Milanovi Rastislavovi Štefánikovi priloženým portrétom. Tiež pekný návrat a symbolika k vzniku Československej republiky.

Takých návratov je množstvo. Včera sa nám v redakčnej pošte napríklad dostala do rúk kniha od českého novinára Karla Felta: „ Naši nejlepší fotbaloví tréneri. V knihe sme našli viac ako 30 skvelých trénerských príbehov, ktoré nám pripomínajú úspešnú cestu futbalistov Československa na svetový futbalový Olymp. Futbaloví trénerskí velikáni Václav Ježek, Jozef Vengloš, Anton Malatinský, Rudolf Vytlačil, Jozef Marko, Michal Vičan, ale ani Václav Jíra, Dušan Uhrin a ďalší v nej nechýbajú.

Pozoruhodný návrat priblížil šéfredaktor novín Slovenskí velikáni Jozef Mazár pri redigovaní 2. tohoročného čísla spomenutého štvrťročníka v printovej podobe, keď okrem iného povedal: „ Vrátiť sa raz napríklad k Ľudovítovi Štúrovi prostredníctvom našich matiek, alebo kvalitných učiteliek slovenského jazyka zo základných a stredných škôl. Spomenúť si na ženy Adelu Ostrolúcku, alebo na českú vlastenku Bohuslavu Rajskú, vlastným menom Antonie Reissová, ktorá prežila nenaplnenú lásku k Samovi Bohdanovi Hroboňovi a nešťastné manželstvo s Františkom Čelakovským. „Konečne sme sa museli zdvihnúť a ďalej nahor stúpať. Štúr mi ponúkol rameno, na ktoré som sa zdráhala zavesiť, lebo som vedela, že v Hradci Králové si bol ruku polámal a že dosiaľ ešte nebude zhojená. Moje zdráhanie však nič neplatilo, žartovne poznamenal, že mu ruku celkom vyhojím, keď svoju ruku na ňu vložím, a už ma zachytil a rýchlo sa nám šlo do výšky. Prišli sme na malú planinu. ,Už len niekoľko krokov, ‘ hovoril Štúr, ,a zazrieme krásny výhľad. ‘ Vtom videla som na najvyššom kopci stáť asi desiatich mladíkov v polkruhu a keď nás zazreli, začali spievať.“ Takto opísala Bohuslava Rajská výlet do okolia Bratislavy, keď roku 1841 navštívila so svojím švagrom Slovensko.

A ak sme už pri speve – 1. októbra toho roku ubehol rok od smrti legendárneho speváka Karla Gotta no spomienka naňho je stále živá. Aj keď už maestro nie je medzi nami, mnohí si ho ešte stále pripomínajú piesňami, spomínajú na jeho svojský humor a pokoru, ktorú v sebe mal. V našej redakčnej pošte máme uchavaný v jeho rodnej reči tento návrat – iste aj k nášmu velikánovi:

„Ztracené materiální věci lze nalézt . Ale je tu jedna věc, která nemůže být nikdy nalezena v případě ztráty. A tou je život. Když jede člověk na operační sál, uvědomí se, že existuje jedna kniha, kterou má ještě dočíst:
Kniha zdravého života. Bez ohledu na stadium života, v němž se nacházíte, bude každý z nás jednou čelit dnu, kdy se opona zatáhne. Ochraňujte lásku k vaší rodině, lásku ke svému partnerovi, lásku vůči svým přátelům. Mějte sami sebe rádi a s láskou opatrujte ostatní. Nemarněte svůj drahocenný čas, kdy jste ještě zdraví, nenávistí a zlobou.

Za tvorcov štvrťročníka Slovenskí velikáni, v ktorom koncom novembra pripravujeme spomienku na nášho zvlášť vzácneho slovenského velikána: Alexandra Dubčeka, pri príležitosti 100 ročnice od jeho narodenia, si dovoľujeme dodať: Vážme si a rešpektujme ľudskú odbornosť, múdrosť a pre prax užitočnú vzdelanosť! Vedecké poznatky na mierové účely a pre naše životy, pre zdravie prírody i ľudí v nej!
Ľudské zdravie sa nedá predať ani kúpiť! Funkcia či miesto vo futbalovej zostave – áno! Náš spomenutý velikán sám nie raz zdôraznil, napríklad aj 6. januára 1990 , vtedy vo funkcii predsedu Federálneho zhromaždenia: „Pri všetkej pluralite záujmov si nemôžeme dovoliť hoci len náznak spoločenského rozkladu a dezorientácie.“…