Foto: Mário Zachar | K Pamätníku SNP na Jankovom vŕšku kládli vence aj folklórne súbory, ktoré prišli obohatiť kultúrny program na nádvorí hotela Partizán svojimi folklórnymi vystúpeniami.
Tohtoročné oslavy 81. výročia SNP a IX. ročníka Dňa slovenských velikánov a Slovanov, ktoré sa konali dňa 29. augusta na Jankovom vŕšku spomienkou na JUDr. Ľudovíta Galbavého, PhD., prostredníctvom minúty ticha, nemali náhodne taký úvod. Nie preto, že zosnulý bol splnomocnencom vlády SR pre rómske komunity od augusta 2009 do júna 2010. Na post splnomocnenca sa dostal z univerzitného prostredia. Na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre pôsobil ako učiteľ práva od roku 2002, v rokoch 2006 – 2010 bol predsedom Akademického senátu Fakulty sociálnych vied a zdravotníctva a v období od 2010 do 2014 predsedom Akademického senátu Univerzity Konštantína filozofa v Nitre. Kariéru vysokoškolského pedagóga ukončil v roku 2016.
Vyštudovaný právnik, v rokoch 1977 až 2003 pracoval v policajnom zbore ako inšpektor, neskôr vyšetrovateľ, veliteľ a riaditeľ okresného policajného zboru. Od roku 2010 pôsobil ako zástupca starostu v obci Komjatice v Nitrianskom samosprávnom kraji.
Ani nie preto, že absolvoval dve vysoké školy. Vysokú školu Zboru národnej bezpečnosti a právo študoval na Univerzite Komenského v Bratislave, so zameraním na trestné právo. Titul magistra získal sústavným štúdiom v roku 1990, titul PhDr. a doktorát z práva (PhD.) obhájil v roku 1994.
Z pohľadu činnosti Spoločnosti Slovenských velikánov (SSV) nechýbal na uvedených oslavách od vzniku tohto občianskeho združenia ani raz za všetkých sedem ročníkov. Chystal sa aj na ročník jubilejný, na oslavy 80. výročia SNP a VIII. ročníka Dňa slovenských velikánov a Slovanov. Vyrvala ho z jeho úcty k hrdinom SNP i II. svetovej vojny, ale i nezastupiteľných aktivít Spoločnosti slovenských velikánov náhla, neočakávaná smrť v skorých ranných hodinách práve v deň uvádzaných osláv 29. augusta 2024. Ako vedúci folklórnej skupiny Komňackí mládenci už neotváral so svojou skupinou oslavy tradičnou piesňou Slovensko moje, otčina moja.
Hádam z nebíčka načúval okrem spevu a melódie piesne v podaní Komňackých mládencov aj zaujímavému vystúpeniu prezidenta SSV – JUDr. Jozefa Škultétyho, ktoré prinášame v plnom znení zásluhou kameramana tohto vystúpenia, Juraja Trstenského.
Príhovor JUDr. Jozefa Škultétyho
Musíme sa snažiť ponúkať také pamäti a skúsenosti z práce našich otcov a dedov, nezatajovať ich ani mládeži, ale priblížiť ich reálnou podobou. Teda tým, čo sme ako pamätníci priniesli pre súčasnosť nové, ale naliehavo potrebné zo starého šatu minulých storočí. A musíme to robiť preto, aby sa na odkaz našich dedov a pradedov nezabudlo. Aj napríklad na to, že hneď po II. svetovej vojne bolo veľa bojovníkov z II. svetovej vojny, priamych a statočných vlastencov, jednoduchých ľudí, skutočných hrdinov boja proti fašizmu pozatváraných do ťažkých väzníc len preto, lebo ich prístupy k poctivému životu obsahovali aj v prvých rokoch slobody po víťazstve nad fašizmom, statočnosť, pracovitosť, gazdovský rozum a spájanie sa pre ľudské dobro a sociálny zmier.
Toto významné obdobie, po II. svetovej vojne, priblížil napríklad pri preberaní Nobelovej ceny za literatúru vo svojom prejave v Stockholme 10. decembra 1953 Winston ( Leonard Spencer) Churchill slovami: My, v Európe a západnom svete, keď sa vytvárali plány pre zdravie a sociálne istoty, ľudia ktorí žali triumfy medicíny a vedy, ktorí usilovali o spravodlivosť a slobodu pre všetkých, my sme sa napriek tomu stali svedkami hladu, biedy, krutosti a záhuby, pred ktorými blednú činy Attilove a Džingischánove. A my, ktorí sme sa najskôr v Spoločnosti národov a teraz v Organizácii Spojených národov pokúšali vytvoriť trvalé základy pre mier, o ktorom ľudia tak dlho snívali, my sme sa dočkali sveta znetvoreného rozštiepením, ohrozovaného rozpormi závažnejšími a násilnejšími, než boli rozpory, ktoré otriasli Európou po páde rímskeho impéria… (Tretie pokračovanie z tohtoročných osláv SNP a IX. ročníka Dňa slovenských velikánov a Slovanov prinesieme do konca mesiaca septembra).
