Foto: archív JUDr. Pavla Polláka, ktoré venoval Spoločnosti slovenských velikánov v ostatnom období pred svojou smrťou. Vrátane svojho príspevku pod názvom: Význam osobnosti A. Dubčeka, pre Slovensko, Európu a svet prostredníctvom viacjazyčnej knižnej publikácie: Alexander Dubček z pohľadu celosvetových politikov a osobností. | Alexander Dubček, muž nádeje 20. storočia medzi mládežou na námestí SNP v Bratislave. Je dostatočne prezentované jeho smerovanie medzi mládežou cez odborné fakty a argumenty dnešnou mediálnou slovenskou osvetou? Pokúsime sa na širšej mediálnej platforme vecne a argumentačne reagovať na jeho odkazy pre celý svet?
S menom a priezviskom Ľudovíta Štúra som sa po prvý raz zoznámil v Základnej škole dedinky, v ktorej som vyrastal, v Nižnom Hrušove. Zásluhou môjho učiteľa Jána Karola a rímskokatolíckeho kňaza v Nižnom Hrušove, Jozefa Mríza. Stredoškolský pedagóg Ernest Sirochman ma počas stredoškolských štúdií Strednej všeobecno – vzdelávacej školy v Michalovciach motivoval hlbšie spoznávať život a dielo človeka, ktorý sa narodil v rodine pedagóga z Uhrovca, Samuela Štúra a dal mu meno Ľudovít. Až univerzitný profesor Fraňo Rutkay však bol tým, ktorý ma upozornil ako diaľkovo študujúceho žurnalistu na FF UK v Bratislave, aby som o Ľudovítovi Štúrovi získaval pre svoj žurnalistický život verifikované fakty z viacerých študijných zdrojov a vo svojej žurnalistickej praxi sám dbal na verifikáciu každého faktu, ktorý budem publikovať v danom médiu resp. knižne.
Stalo sa. Najpodstatnejšie sa mi táto životná múdrosť univerzitného profesora Fraňa Rutkaya osvedčila nie len pri mojej knižnej tvorbe a publicistike vôbec, ale znásobená bola JUDr. Jozefom Škultétym, MBA, ktorý ma začiatkom roku 2020 v Liptovskom Hrádku oslovil, či by som v súčasnej Spoločnosti slovenských velikánov (SSV), neprevzal dobrovoľnú funkciu pre oblasť Ľudovíta Štúra v tejto organizácii.
Práve prezident Spoločnosti slovenských velikánov sa odkazu Alexandra Dubčeka, ktorý vniesol do politiky etický rozmer, ba bol bytostným demokratom a humanistom pri výkone štátnika aj v styku s blízkymi je stelesnením človeka, ktorý overený fakt dáva vo svojej publicistike knižnej, ale i v bežnej debate na prvé miesto. Od neho som sa po prvý raz dozvedel, že Spoločnosť Alexandra Dubčeka zanikla a práve JUDr. Jozef Škultéty, uvedomujúc si, že tak Alexander Dubček ako i slovenský národný buditeľ Ľudovít Štúr, ktorí sa narodili v tej istej budove dedinky Uhrovec, neďaleko Bánoviec nad Bebravou, dokonca obaja s prirodzenými vitamínmi ľudského dobra a človečiny, potrebujú dnes viac ako inokedy overené a veľmi málo zatiaľ publikované faktografické informácie o ich životoch a prístupoch k mnohým udalostiam približovať v dnešnom živote pravdivo verejnosti, ktoré svojimi postojmi a postupmi v práci dokonale spoznávali priamo v praxi. Veľmi potrebná a náročná úloha zapracovávať ich aj dnes v širších súvislostiach do reálneho života aj dnešnej mládeži.
Keďže v Trenčianskom kraji, presne v obci Košariská pri Brezovej pod Bradlom sa narodil aj Milan Rastislav Štefánik, Jozef Škultéty sa rozhodol aj preto zhromažďovať a šíriť svetom ich odkazy ako najhodnovernejších velikánov nášho národa. V tomto smere začal sám od seba a jeho ostatný pracovný výstup prostredníctvom jeho dizertačnej práce: Prínos Alexandra Dubčeka pre rozvoj spoločnosti má v dnešnom svete naliehavú potrebu používania. Jej knižné vydanie vzhľadom k výnimočne podávanému obsahu súčasníkom by sa patrilo publikovať knižne viacjazyčne, ba dovolím si verejne tvrdiť, že už dnes to bude neskoro.
Rovnako naliehavým sa mi javí vracať sa na širšom priestore mediálne aj k realizácii rozviazania jazykového uzla Ľudovítom Štúrom, hodného onoho povestného gordického uzla, ktorý rozťal Ľudovít Štúr elegantne, keď navrhol stredoslovenské nárečia za základ budúceho spisovného jazyka.
Prečo to uvádzam publicisticky znova? Hlavne preto, lebo si to vyžaduje obsah tu zaznamenaného aj z medzinárodného hľadiska. Keďže Putovná výstava Alexander Dubček – humanista, demokrat, Európan v slovensko – anglickej mutácii naberá vďaka svojmu obsahu na celosvetovej vážnosti je taká publicistika čoraz viac potrebná. Nie len preto, že niet na svete zatiaľ politika, ktorý by dostal až 7 titulov doctor honoris causa od prestížnych univerzít sveta, ale hlavne z ekonomicko – sociálno – spoločenských pomerov, ktoré nie len v Slovenskej republike ale aj súčasnom svete zostalo nedoriešených. Nuž a práve rozšírením obsahu výstavy o skúsenosti a prežitky aj Ľudovíta Štúra a Milana Rastislava Štefánika vďaka ich postojom, poznatkom a životným skúsenostiam môžu byť na základe poznania všetkých troch konfrontované a riešené na ešte širšom základe rozumných odkazov tak doma ako aj vo svete. Možno nemusia byť ani naväzované stáročia vo svete na známy povzdych: „ Ach tá dnešná mládež!“…
