Foto: archív SSV | Ján Ďurovka, alias Dubček z Kisače (na snímke vľavo) a prezident Spoločnosti slovenských velikánov JUDr. Jozef Škultéty, MBA v srdečnom objatí.
Každý človek v sebe nosí svoje ľudské hodnoty. Vďaka svojim vedomostiam, skúsenostiam a emóciám. Stroj, napríklad umelá inteligencia, ich približuje pre čitateľov len prostredníctvom svojich dát. Na rozdiel od človeka nepribližuje ani skutočnú radosť človeka z človeka na našej Zemi. Ani úctu jedného k druhému. Potláča ľudskú kreativitu i samotné emócie.
Presvedčili sme sa o tom aj počas nášho pobytu v Srbsku, keď sme sa stretli so Slovákmi v tamojšej obci Kisač pri Novom Sade. V úhľadnej obci, kde žije a býva okolo 7 tisíc ľudí. Jedným z takých Slovákov je tam aj Ján Ďurovka, ktorého pre ľudskú statočnosť a pracovitosť nikto nenazve v Kisači inak, ako Dubček. Aj na našom plánovanom stretnutí, tohto roku už 87 ročný Ján Ďurovka, nechýbal.
JUDr. Jozef Škultéty, MBA sa s týmto človekom pozná už vyše 3 desaťročia. Vie najlepšie, že pracovitý Janko ešte aj dnes ide na pole, aby pomáhal synom v poľnohospodárskej robote. Aj o nej bola na stretnutí so zástupcami Spoločnosti slovenských velikánov reč. Prítomní na záhrade ďalšieho slovenského potomka, Vladimíra Kulíka, spomínali na historické obdobia Slovákov, ktorí prišli na Dolnú zem, teda do dnešného Srbska, v 18. storočí. Presnejšie o tom v typickom slovenskom kroji s klobúkom na hlave, aký nosievali chlapi v tom období, hovoril vyše 60 ročný Vladimír Kulík aj takto: „Rád spomínam na svojich prastarých otcov, ale i rodičov. Teda na obdobie od roku 1711. Po vytlačení osmanských vojsk z tohto územia. Pôda tu bola veľmi vlhká, ba až premočená. História nám potvrdzuje, že Slováci tu do Vojvodiny, ale i do Rumunska prichádzali z vtedajších žúp z Hontu, Novohradu, ale i Nitrianskej či Trenčianskej stolice. Teší ma, že tu dnes máme našu, slovenskú školu, ktorá nesie názov po Ľudovítovi Štúrovi. Teda, dnes tu máme zo slovenských velikánov medzi sebou denne Dubčeka, nášho Janka, pána veľmi pracovitého a srdcom úžasného dobráka, akým bol podľa súčasnej literatúry aj Alexander Dubček a denne máme na očiach aj Ľudovíta Štúra, lebo máme v obci aj kvalitných učiteľov. Pozrite, teraz mi manželka prišla i s vnučkou z materskej školy, ktorá sa tiež učí slovensky rozprávať, teda nezabúda ani na mäkkosť slovenského jazyka. Veď Štúr zobral za základ spisovnej slovenčiny stredoslovenské nárečie. My sme tu skutoční Slováci, ktorí tradujú odkazy našich velikánov už prostredníctvom jazyka. O folklóre ani nehovoriac“.
Ak človek v kruhu takých Slovákov spomína na minulosť, zjavujú sa mu veľa raz aj obrazce z našich slovenských dedín ešte z päťdesiatych a šesťdesiatych rokov minulého storočia vďaka tomu, čo bolo krásne a nemalo by byť nahraditeľné pre Slovákov tým, čo sa zo západného sveta nahradiť – nám, Slovákom a Slovanom – ničím nedá. Napríklad, počínajúc aj folklórom a výdobytkami, ktoré priniesli pre modernejší a lepší svet aj slávni Slováci. Mnoho raz ich mená a priezviska skloňujú vo svete viac múdri ľudia z iných národností, než my, Slováci, žijúci na našom stále krásnom, len dnes akosi menej zveľaďovanom Slovensku. Trebárs počínajúc už vlastnou komunikáciou a správaním sa po tzv. demokratickom Západe. Aj o tom hovorili naši Slováci, dnes žijúci na Dolnej Zemi. Iste, na základe prežitkov a vlastných skúseností vedia, prečo o tom aj tak rozprávajú. Napriek tomu, na súčasné Slovensko nedajú vďaka vlastnej slovenskej hrdosti , nie funkčnosti pýchy a rozmarného života, dopustiť.
Každopádne to bolo veľmi zaujímavé a nie všedné, každodenné stretnutie s ľuďmi, ktorí tiež na základe vlastného poznania vedia, prečo o tom všetkom tak ako Slovania, hovoria. Skúsme o obsahu takej publicistiky zo života jednoduchých, ale životmi preverených ľudí, porozmýšľať. I zásluhou ich skutočných skúseností, nie na papieri umelo pretváraných tzv. demokratických dejín. Múdri ľudia v celom svete tvrdia, že najvyšším stupňom demokracie je vlastná sebadisciplína. Aj tú bolo v Srbsku na popisovanom stretnutí so Slovákmi z Dolnej zeme – cítiť. Nakoniec, hlavne preto o tom tento publicistický príspevok.
