S veľkou vďačnosťou a dojatím som na Jankovom vŕšku prevzala Cenu Alexandra Dubčeka

Na toto miesto som prvýkrát prišla v roku 1999 ako šesťročné dievča, v ťažkom období vojny v Srbsku. Nikdy by mi vtedy nenapadlo, že sa sem po 27 rokoch vrátim ako zubná lekárka, ktorá sa každý deň stará aj o množstvo pacientov zo Slovenska.
Život však píše neuveriteľné príbehy. Jedným z mojich pacientov sa úplnou náhodou stal aj Jozef Škultéty, majiteľ hotela, v ktorom som bola ubytovaná práve v roku 1999. Po rokoch, počas ktorých spoznával moju prácu a môj vzťah k slovenským pacientom, sa rozhodol oceniť moje úsilie týmto výnimočným spôsobom.
Ďakujem, Jozefko,že ste nás v ťažých rokoch uchýlili pod svoje dobré srdce, a teraz ďakujem za dôveru a za toto krásne ocenenie.
A z celého srdca ďakujem aj všetkým mojim slovenským pacientom, ktorí mi už roky dôverujú, podporujú ma a vracajú sa ku mne.
Vrátiť sa po 27 rokoch na miesto, ktoré si pamätám ešte ako malé dievča, a stáť tu dnes s týmto ocenením v rukách, je pre mňa chvíľa, na ktorú nikdy nezabudnem.

Marina Francisti