Nádherné texty, ešte krajšie sestry Lenka a Evka Bacmaňákové, naviac zdobené ich vlastnými hlasivkami s ľudovou piesňou – žiarivá a radostná to ozdoba každého vystúpenia, na ktoré prijali pozvanie. Už tradične prichádzajú aj na Jankov Vŕšok 29. augusta, kde sa snúbi radosť so skromnosťou a solidarita s ústretovosťou. Kde môj, tvoj, náš rodný kraj chce slovom a hudbou striedmosť, odolnosť, ale i odbornosť a nadhľad či vytrvalosť slovenských velikánov obohatiť ich svojský pozdrav z Oščadnice.

Vo chvíli, kedy v rukách oboch skvelých speváčok, za tajomných, ladných a temperamentných tónov z heligóniek, nešetria potleskom ani tí najmenej temperamentní návštevníci tejto každoročne milej udalosti. Prvá zobrala do rúk heligónku, vtedy iba dvanásťročná Lenka. Neskôr sa k nej pridala aj sestra Evka, aby obe vytvorili krásne duo, ktorému už tlieskali návštevníci ich nádherných vystúpení aj v Chorvátsku, Srbsku, Nemecku, Turecku, ba i za morom v Mexiku a ďalších krajinách nášho šíreho sveta. Samozrejme, i toho nám veľmi blízkeho, napríklad Česka, Poľska či Rakúska.

Keď mesiac hviezdičky zažína aj takto  jedná nádherná pieseň v ich podaní začína. Krásne melódie, nádherné úsmevy, radosť, prejavy lásky k životu  a návratov aj do minulosti. Vraj, láska je duo, nikdy nie sólo. Ak jeden z hlasov slabne, krása spevu sa stráca. Akí to len zvláštni ľudia sú, všetci  dohromady, ktorí svoju minulosť slovanskú a slovenskú, teda rodnú, svojimi životmi nectia, nenávidia, prítomnosťou opovrhujú a budúcnosť je im ľahostajná.

Zdediť po dedovi  a šírim svetom dávať na známosť, že tá krása sa v Oščadnici už pred stáročiami šírila, tam pod masívom Veľkej Rače, najvyššieho vrchu Kysuckých Beskýd i celého regiónu Kysuce sestrám Bacmaňákovým aj stará mama gény na krásny spev zanechala, znamená byť hrdý na domov, svoju rodinu, vlať!  A opravdivo, skutočne milovať vlasť môže len ten, kto cíti, že korene jeho bytosti sú zapustené v milovanej pôde, prírode, odkazoch dedovizne.

Aj o tom bývajú slová vážne, ale i veselé, hlavne pravdovravné tak počas Dňa Spoločnosti slovenských velikánov na Jankovom Vŕšku, ale i v odraze ich každodenných aktivít. Verme, aj tohoročný 29. august, (pravda ak ho COVID 19 nezmení na deň výstrahy a života oddelene, v rodinách), bude symbolom toho, čo je obsahom týchto riadkov nielen na uvažovanie, ale i naše každodenné konanie. Alebo sa mýlim?…

Foto: mykysuce.sme.sk