Foto: archív SSV | „Dejiny? To sú aj návraty k dedovizni. Snažíme sa nielen o to, aby pekné zvyky našich rodičov, starých rodičov neupadli do zabudnutia, ale aj o malé zastavenie v dňoch bežných i sviatočných. Snažíme sa prinášať úprimný smiech, spev, prostredníctvom folklórnych skupín, lebo starostí a smútku máme dnes viac ako dosť“ povedala jedna z viacerých členiek folklórnej skupiny Bukovec, ktorá tiež obohatila VI. ročník dňa Spoločnosti slovenských velikánov na Jankovom Vŕšku 29.augusta 2022.

Téma na rozhraní rokov výsostne aktuálna. Neviem, kto ako pozná dejiny našich slovenských velikánov Ľudovíta Štúra, Milana Rastislava Štefánika či Alexandra Dubčeka, ale nemusí to byť ani veľký znalec dejín významných osobností, aby dokázal v bežnom civilizovanom svete upozorniť na dejinný význam každého v titulku článku spomenutého. Predsa len, to musíme priznať, Spoločnosť slovenských velikánov so sídlom v Uhrovci, presnejšie na Jankovom Vŕšku nad Uhrovcom má dokonalé informácie nie len o juhozápadnom cípe Strážovského pohoria v nadmorskej výške 533 m – v blízkosti už spomenutej obce Uhrovec, ktorá je rodiskom Ľudovíta Štúra a Alexandra Dubčeka.

Región Strážovských vrchov je charakteristický prekrásnou scenériou. Počas bojov Slovenského národného povstania sa práve na tomto mieste písala história protifašistického odboja tohto regiónu a tak ani neprekvapuje, že na počesť padlých partizánov a vojakov je na Jankovom Vŕšku postavená mohyla a nachádzajú sa tu pôvodné partizánske bunkre, v ktorých je vystavená expozícia zbraní a dochovaných predmetov po hrdinoch z partizánskej brigády Jána Žižku, ktorá v týchto miestach pôsobila.

Okolie veľmi dôverne, vrátane histórie pozná napríklad aj ambasádor Spoločnosti slovenských velikánov, prvý olympijský víťaz zo Slovenska, populárny pästiar Ján Zachara.

Mimochodom, aj z iných pohľadov veľmi vhodné miesto pre školy v prírode či školské vzdelávacie akadémie. A v nich hodno smelo vážne a argumentačne v neďalekých múzeách Uhrovca analyzovať mnohé zo života a odkazov Ľ. Štúra či A. Dubčeka.

Rovnako sa dá v týchto priestranstvách, v oáze ticha, ale i ďalších historických budov skloňovať život a dielo Milana Rastislava Štefánika, jednej z najvýznamnejších a najvýraznejších osobností novodobých slovenských dejín. Jeho meno sa tradične spája so vznikom Československej republiky koncom roka 1918.

Štefánikovi predčasná tragická smrť zabránila v zapojení sa tohto velikána do povojnového mierového života v podmienkach demokratického spoločného štátu. Aj toto sa dozvedáme z literatúry od fundovaných historikov, ktorí nie pri jednej príležitosti zdôrazňujú, že práve M.R.Štefánik posunul myšlienku česko-slovenského štátu do najvyššej úrovne európskej politiky.

Dá sa to tvrdiť i na základe udalostí z decembri 1915, kedy Štefánik sprostredkoval audienciu T. G. Masaryka u francúzskeho premiéra Aristida Brianda. M. R. Štefánik mal zásadný podiel aj na kreovaní Československej národnej rady v Paríži vo februári 1916 či na presadení myšlienky spoločného štátu medzi krajanmi v Rusku.

Prečo to píšeme na rozhraní rokov?

Spravidla ide o obdobie analytických hodnotení, úvah, zamyslení, ale i prijímaní náročnejších predsavzatí. O Štefánikovi je všeobecne známe, že bol mnohorozmerná osobnosť – zomrel síce vo veku nedožitých 39 rokov, ale stihol zanechať viditeľnú stopu vo vede, armáde i v politike.

Pochádzal z mnohopočetnej chudobnej slovenskej rodiny a, vraj, fyzickou silou nevynikal, no v spomenutých oblastiach sa dokázal presadiť na európskej úrovni. Nemohol by to dokázať bez nadania, trpezlivosti, systematickej práce či cieľavedomosti. Tieto svoje vlastnosti dokázal využiť aj v zápase za politické ideály, ktoré zdieľal s ostatnými príslušníkmi československého zahraničného odboja.

Do diania sa snažil vstúpiť aktívne a kompetentne, s dávkou zdravého sebavedomia, čím vzbudzoval vo svojom okolí rešpekt. To všetko spolu vytvorilo špecifický súbor daností, ktoré boli Štefánikovým receptom na úspech, Hlavne historici, pedagógovia a vedeckí pracovníci tvrdia, že práve M. R. Štefánik môže dnes inšpirovať tak pri každodennej práci, ako aj pri dôležitých rozhodnutiach z viacerých vážnych sfér našich súčasných životov.