Konajme dobro, snažme sa robiť všetko pre imunitu a vlastné zdravie!

Foto: Stanislav Marcinko | Text pod foto: „Sanitas est animae et corpori sobrius potus, teda: Zdravie je dobro, o ktorom nevieš, pokým oň neprídeš“ – zdôrazňuje autorovi článku Karol Marcinko ( na snímke vpravo), bývalý dlhoročný funkcionár TJ Imuna Šarišské Michaľany a veľký milovník antický znalec a milovník antickej filozofie.

Možno tým, že v antickej filozofii (stoickej) sa na prvom mieste kládol dôraz na česť, či čestnosť. To bolo to najcennejšie. Na mieste druhom boli veci relatívne cenné, ako zdravie, mravnosť, alebo služba vlasti. Potom boli veci ľahostajné, ako napríklad ekonomické  bohatstvo,

krása, pôžitky, atď… A na mieste poslednom boli veci úplne ľahostajné, napr. či mám na hlave párny, alebo nepárny počet vlasov, aké nosím ponožky, alebo čo som chcel variť a čo som dokázal upiecť z večera na ráno…

Keď sme sa pred pár dňami rozprávali s riaditeľkou Športového klubu BCF Dukla Banská Bystrica Erikou Karovou na tému športu a nášho zdravia, okrem iného vyslovila vetu, ktorá je titulkom tohto článku:

 „Konajme dobro, snažme sa robiť všetko pre imunitu a vlastné zdravie!“

Ďalej potom pokračovala obšírnejšie. Pre dnešnú dobu  vyslovila veľmi zaujímavý a zdá sa aj potrebný názor:

„Náš Športový klub BCF Dukla má vo svojich radoch špičkových trénerov a tí komunikujú a v rámci možností, rešpektujúc nariadenia zodpovedných za opatrenia vyvolané COVIDom 19, aj trénujú so svojimi zverencami, teda deťmi a mládežníkmi. Samozrejme, atletika je individuálnym športom a zdravý pohyb na zdravom vzduchu pod odborným vedením a neporušovaním nariadení vydaných Vládou Slovenskej republiky, prospieva samotnému zdraviu i k podpore vytvárania imunity organizmu na rôzne neduhy vyvolávané napríklad nezdravým ovzduším. Asi sme boli v našom športovom klube dobrými prognostikmi, ak sme to začali robiť neformálne, ale kvalitne s rôznymi vekovými skupinami už dávno pred spomenutým COVIDom a do popredia sme postavili v našej práci verejnú komunikáciu po osi dieťa – rodič – škola – športový klub – región – štát – zahraničie – podnikateľská sféra. Deti samotné dnes poznajú správne metodické návyky, napríklad pri bežnej, nielen atletickej chôdzi, sú zoznamované s potrebou získavania prírodných vitamínov  pre svoje telo, komunikáciu pokladáme v klube za veľmi dôležitého činiteľa získavania širokých, praxou overených vedomostí a užitočných návykov pre naše zdravie.

Foto: Miroslav Pôbiš | Text pod foto: Pani Erika Karová so sebou okrem ľudského dobra nosieva pravidelne aj dobrú náladu. Ak ju prizdobia jej mladé klubové ratolesti ziskom medailových umiestnení či víťazstvami o krásne poháre, potom je tá radosť, ako v tomto prípade, dvojnásobná.

Žijeme v realite, Dudinskej päťdesiatky sa naši nádejní pretekári tentoraz vo svojich vekových kategóriách nezúčastnia, ale napríklad aj mnohé internetové média či už spomienkami, návratmi k radosti zo športu a jeho pozitívam približujú potrebu aktívneho aj amatérskeho športu pri získavaní väčšej a väčšej imunity pre svoje telo.

Tam niekde tiež musíme hľadať naše snahy presadzovať múdre a už dávno objavené zo športovej praxi v našich životoch. My sme nie zástancami šírenia zla, poloprávd a lží či výhod len pre vybrané skupiny ľudí. My prajeme a šírime dobro naprieč celým Slovenskom, ba spájame sa v tomto smere aj s úspešným zahraničím. A máme výsledky. Pozitívne.

Zavše sa snažíme vracať k pozitívam, čo nám všetko dávali a dávajú, napríklad aj v príprave športovcov na OH Vysoké Tatry. Tak študujú a vracajú sa k známym pravdám naši tréneri, ale i funkcionári klubu, ktoré boli uplatňované už dávno napríklad športovo- lekárskym oddelením Ústrednej vojenskej nemocnice v Prahe. Ale aj naši tréneri, ktorých tento raz zámerne nebudem menovať vedia a poznajú, ako už trebárs výskum v zhode s výsledkami početných zahraničných odborníkov z tejto oblasti ukázal, že dlhší pobyt a tréning vo vyššej nadmorskej výške vyvoláva celú radu pozitívnych adaptačných reakcií. Prejavuje sa to napríklad v systéme krvotvorby, kde zisťujeme napríklad rast počtu červených krviniek. Zlepšuje sa, teda, transportný systém pre kyslík, ktorý zaručuje lepšiu výživu a výkon svalových buniek. Dnes sa to priam vyžaduje opakovať, lebo v športovej publicistike zabúdame na také a im podobné pravdy. Ešte, že existujú médiá, ktoré sú naklonené aj takému štýlu a potrebe takej komunikácie.“

Zaujímavé názory a pohľady, všakže? Namiesto zákazov, príkazov a nariadení v spomenutom klube pozitívne prístupy funkcionárky k spoznávaniu toho užitočného čo môžeme roky rokúce uplatňovať aj v rodinách, štát nevylučujúc. Robiť užitočné  pre naše zdravie, je byť zodpovedným za morálku k vlastnému zdraviu i zdraviu druhých. A my sme, napríklad naopak, v našom školstve dostali kvalitu hodín telesnej výchovy v najväčšej telocvični na svete – v prírode, takmer do zabudnutia.

Viem, jedna lastovička leto nerobí, ale prečo aj takým pozoruhodným názorom nešíriť ľudské dobro?  Skutočne si myslíte, že takú publicistiku, s takým obsahom v týchto dňoch vôbec nepotrebujeme? Vyvoláva vo vás azda stres, strach, pnutie vlastného vnútra či agresivitu? Ak áno, prosím, nečítajte! Vo svojom veku, často čítajúc a sledujúc publicistiku o dnešnom svete športu mi náučno – výchovné témy veľmi chýbajú. Preto tieto riadky zasielam aj Športovej agentúre Dukla, ale zároveň pre printový štvrťročník Slovenskí velikáni. Práve Športová agentúra Dukla a 8 stranový štvrťročník Slovenskí velikáni prichádzajú s obšírnym a verím, veľmi potrebným obsahom na svet v dobe, kedy sa o hodnotách, ktoré nemožno kúpiť ani predať za peniaze, trebárs aj prostredníctvom športovej publicistiky takmer nehovorí, nepíše či nevysiela. A pritom vôbec nemusí ísť o kritiku a stínanie hláv…