Foto: archív SSV | Z tohto miesta vie byť prednášaná náboženská kázeň kňazom Martinom Šípkom (na snímke) bohoslužobnému zhromaždeniu s cieľom odovzdať náboženské posolstvo pre ľudské dobro na tejto Zemi.

Keď počujem  hovoriť o pýche a pokore  spomeniem si na známy  biblický verš z 1. listu Petra z 5. kapitoly :,, Boh sa pyšným protiví, ale pokorným dáva milosť.” Podobné výzvy k pokore  a varovania pred pýchou  sa nachádzajú v Biblii na viacerých miestach.

Tu si uvedomme , že výzva k pokore je Boží príkaz. Možno si niekto myslí, že sú ľudia, ktorí sú jednoducho pokorní , sú takí..  A sú ľudia, ktorí pokorní nevedia byť. Ale to nie je pravda. Pokora nie je  ľudská vlastnosť,  ktorú niekto má a iný nemá. Pán Boh prikázal , aby sme boli pokorní a my sa jej máme učiť.  Veď k pokore vyzýval , ale aj ju sám žil a tak  dal nám príklad ako byť pokornými aj samotný Pán Ježiš Kristus, ktorý povedal :  „Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som krotký a pokorný v srdci, a nájdete si odpočinutie duše;  lebo moje jarmo je lahodné a moje bremeno ľahké!“ Mt 11,29-30

Keď sa chceme zamýšľať nad pýchou a pokorou tak sa musíme najskôr pýtať: čo je to pokora ? .  Pokora  alebo pýcha je postoj srdca.  Niekedy je to na človeku očividné či je pokorný alebo pyšný. Ale najlepšie to,  aký sme o nás prezradí naše srdce, do ktorého vidí Pán Boh a my sami. Lebo navonok sa človek môže tváriť všelijako aj pokorne , ale môže to byť len naoko  pre ľudí. Ale pravdu  o sebe nosí človek vo svojom  srdci. My všetci však máme sklony k pýche . Je to dôsledok dedičného hriechu. Príbeh z prvých kapitol Biblie o hriešnom páde v raji hovorí práve o tom.  Had pokušiteľ sľubuje Eve, že ak neposlúchne Boží zákaz a vezme si zo zakázaného stromu, nestane sa jej a Adamovi nič zlého, naopak, že sa im vraj otvoria oči a budú ako Boh.  Prví ľudia podľahli, prekročili hranice, za ktoré nemali dovolené ísť a skončilo sa to tragicky:  Namiesto toho, aby sa stali bohmi, boli vyhnaní z raja. V rozličných nespočetných obmenách sa vzbura podobná tej Evinej a Adamovej opakuje znova a znova.  Aj my často hovoríme : ja to viem najlepšie, ja mám pravdu, ja som lepší ako tí druhí. Ja, ja , ja…

Slovo pokora vyvoláva rozličné predstavy, z ktorých nie všetky sú správne.  Keď sa dnes hovorí o pokore, berieme ju ako slabosť.  Byť pokorný,  znamená v našich ľudských predstavách , byť ticho, prispôsobiť sa , nepovedať si svoj názor, alebo nebojovať za svoje túžby. Mylne si predstavujeme pokorného človeka ako utiahnutého introverta, ktorého iní využívajú a ktorý nič nevie.  A zase človeka , ktorý je pyšný, berieme ako úspešného  a príkladného.  Takýto človek hovorí, že všetko zvládne sám. To čo som dokázal , čo som si zabezpečil  je len moje dielo. Odmieta pomoc a vystačí si so svojimi schopnosťami, nepotrebuje nikoho  a  nič , ani Záchrancu, Pána Ježiša Krista.

Mnohí ľudia hlavne v dnešnej dobe akoby sa báli byť pokorní. Pokora však nie je podriadenosť voči ľuďom, ale voči Pánu Bohu.  Pri pokore voči Bohu ide o to, aby človek pravdivo videl a uznal svoje postavenie, svoj status  a aby neprekračoval hranice, ktoré stanovil Stvoriteľ. Pokorný človek počíta vo svojom srdci s Božou pomocou. Uvedomuje si, že je odkázaný na Pána Boha a na Jeho milosť. Nespolieha sa len na svoje schopnosti, ale vie požiadať o pomoc aj iných. Nie je utiahnutý, ale niekedy je radšej ticho, než aby niekomu zbytočne ublížil nepremyslenými slovami, alebo skutkami.  Pokorný človek vie robiť aj kompromisy, lebo vie, že aj iní ľudia sú milované Božie deti.

K pokore pred Pánom Bohom, teda patrí, okrem iného: uznať svoju plnú závislosť od Pána Boha.  My sme od Pána Boha  závislí, či si to uvedomujeme alebo nie. On ako Stvoriteľ je pôvodcom vesmíru, Zeme, prírody, človeka.  Aj to, čo robíme zo svojho rozumu a svojich síl a šikovnosti, robíme z Božích predpokladov. Jeden praktický dôsledok toho má byť: nechváliť sa , nebyť pyšný v srdci , ale vzdať za to chválu Pánu Bohu.  Máme na to krásne vyjadrené  v starozmluvnej knihe Žalmov, napríklad slová: „Nie nám, ó Hospodine, nie nám, ale menu svojmu daj česť pre svoju milosť a vernosť!“ Alebo slová  ďakovného Žalmu 103:  „Dobroreč, duša moja, Hospodinovi a celé moje vnútro Jeho svätému menu!  Dobroreč, duša moja, Hospodinovi a nezabúdaj na žiadne Jeho dobrodenia!  On odpúšťa ti všetky tvoje viny. On uzdravuje všetky tvoje choroby.  Život ti vykupuje z hrobu, venčí ťa milosťou a milosrdenstvom.  Život ti sýti dobrými vecami, mladosť tvoja sa obnovuje ako orol.“  Pyšný človek na toto zabúda, alebo to popiera a vychvaľuje sa.

K pokore pred Pánom Bohom sme teda volaní z rozličných situácií.  Z pýchy a namyslenosti, keď preceňujeme svoje schopnosti, možnosti, výkony. K pokore sme volaní, keď zásluhy za dobré, pozitívne veci vo svojom živote pripisujeme sebe,  keď sa pred sebou a pred druhými vychvaľujeme. K pokore sme volaní z protestov proti Pánu Bohu, keď reptáme proti svojmu životnému údelu, ktorý sa nám nedarí obrátiť k lepšiemu ani po veľkom úsilí. K pokore sme volaní z farizejskej samospravodlivosti, keď sa nás zmocní náboženská pýcha za našu údajnú zbožnosť a dobré skutky  a keď si namýšľame, že hriech zvládneme vlastnými silami. Všetky tieto postoje znamenajú, že pozeráme na seba, na svoju situáciu  akoby cez “ružové okuliare”.

Pokora znamená prejsť od týchto osudných sebaklamov k správnemu pohľadu na skutočnosť takú, aká je, a k postojom, ktoré zodpovedajú tejto realite. A tu by nám mohli pomôcť svedectvá niektorých biblických postáv. Pokorný bol Izaiáš, ktorý povedal: “Beda mi, zahyniem, lebo som človek nečistých perí a bývam uprostred ľudu nečistých perí…”  Pokorný bol Peter, keď Pánu Ježišovi povedal: “Odíď odo mňa, Pane, lebo som hriešny človek.”

Pokorný bol publikán v podobenstve, ktorý povedal: “Bože, buď milostivý mne hriešnemu”. Pokorný bol Dávid, ktorý Pánu Bohu vyznal: “Tebe samému som zhrešil”.

A na záver sa skúsme každý zamyslieť  nad  tým, ako je to s nami? Aký je postoj toho môjho srdca? Dokážem byť pokorným, alebo nechávam víťaziť vo svojom živote pýchu?  Aj o živote každého jedného z nás platia slová Pána Ježiša, ktoré obsahujú aj vážne varovanie  ale aj veľké zasľúbenie: „Každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.“ L18,14