Foto: Archív autora článku | Aj takto zvykne vyzerať fotografia a logo horského hotela Partizán na Jankovom vŕšku nad Uhrovcom.
Keď mi JUDr. Jozef Škultéty, MBA pred oslavami mojej životnej sedemdesiatky okrem zdravia a iných vinšov podčiarkol v živote aj význam veselej staroby v ňom, netušil som, že po šiestich rokoch mi v praxi práve na Jankovom vŕšku pripomenú túto významnú etapu našich životov dôchodcovia z bratislavského Nového miesta.
A pripomenuli mi to až tak excelentne, že som sa z vlastnej iniciatívy rozhodol napísať sám o jednej ich návšteve Jankovho vŕška. Po viacerých rozhovoroch s oslovenými dôchodcami z Bratislavy som sa prostredníctvom aj ich výrokov a ich konania počas trojdňového pobytu v hoteli Partizán – na Jankovom vŕšku, teda nad rodiskom Ľudovíta Štúra a Alexandra Dubčeka, znova raz, na vlastnej koži, presvedčil, že v starobe je skutočne potrebné žiť veselo!
Jedna oslovená dôchodkyňa z Bratislavy, ktorá mi prezradila, že bola učiteľkou v materskej škole, ale nechcela byť menovaná ma napriek tomu zaujala v jeden predvečer svojou vlastnou aktivitou pri kŕmení zveriny (danielov) vo výbehu z lesa, ohradenom plotom až do výšky viac ako dvojmetrovej. Vo výbehu, ktorý je chránený od slnka a vetra vysokými stromami a z jednej strany aj múrom uvedeného hotela Partizán. Keď som sa na druhé odpoludnie dal s opisovanou pani učiteľkou – dôchodkyňou do reči, pochopil som, že taký počin prevádzkovateľa tohto hotela, konkrétne už vyššie spomínaného pána Jozefa Škultétyho, vnímala ako ekologické a vzdelávacie poslanie aj s výchovným aspektom tejto zveriny.
Po raňajkách si pre obsah tejto besednice našla čas aj pani Ing. Emíla Krbátová z dôchodcovského klubu bratislavskej Stromovky, od ktorej som sa na základe mojich otázok dozvedel, že pred dôchodkom pôsobila ako daňová auditorka. Tá mi tiež potvrdila, že venovať sa v dôchodku svojim koníčkom, rodine a udržiavať pritom aj sociálne kontakty je veľmi v takom veku žiadúce. „ Prijatie staroby ako prirodzenej súčasti života s nadhľadom a pokojom je tiež jednou zložkou voľnočasových aktivít, vďaka ktorým sa dá vhodne udržiavať dobrá nálada a vitalita. Naviac, ak k tomu dostanete ako naša terajšia dôchodcovská skupina fantasticky vyzdobené priestranstvo s veľmi kvalitným jedlom i personálom pre znásobenia ľudského dobra vo svojom ľudskom vnútri, znásobeným aj neočakávanou skvelou živou muzikou, pri ktorej sme sa veľmi dobre zabávali.“
Také boli živé slová uvedenej pani inžinierky, ktorá nedá na stále živené spoznávanie vlastnej republiky, v ktorej sa narodila, ale i pozoruhodností v zaujímavom zahraničí, dopustiť. Mnohé ďalšie, pre ľudské životy potrebné, by bolo možné na základe nášho rozhovoru podrobne rozpisovať z mnohých iných hľadísk. Ale keďže drvivú väčšinu dôchodkýň a dôchodcov, okrem skvelej pohostinnosti oslovila aj báječná muzika, pokúsil som sa ťahať moje besednicové nitky pre jej obsah aj touto stranou. Rozprával som sa o tanci ako súčasti prejavov ľudskej emócie i nostalgie pri tom, pričom nesmieme zabúdať a nevyužívať aj dôchodcovskú skúsenosť. Preto ma úprimne prekvapili vyjadrenia dôchodcov, ktorí vo väčšine prípadov nevyhodnocujú dnes vo svojom veku tanec ako komplexnú a kognitívnu aktivitu i keď mnohí z nich sa svojimi životmi presvedčili, že aj tanečné pohyby stimulujú mozog a mnohí z nich tvrdili i počas dvoch opisovaných večerov ako tanec vie pozitívne pôsobiť prevenčne na demenciu.
Keďže sme v tanci nevideli ani žiadne pády a škodlivé ľudské úškrnky, na povrch všetkého sa tlačili pozorovateľovi tanečnej zábavy v tomto prípade neformálne prieniky hormónov ľudského šťastia, takmer na minimum zníženia starobnej úzkosti, dovolím si podčiarknuť – aj odbúravania ľudskej depresie.
Vôbec ma neprekvapilo, keď ma vedúca denného stacionára Bibiána Dolník, hneď po niekoľkých vetách našej spoločnej debaty vo chvíli, kedy hrala ďalej na balkóne čistučkého a úhľadného odpočinkového miesta canastu upozornila, aby som jej poslal to, čo dám uverejniť na internetový portál Slovenských velikánov. Samozrejme, že som to pokladal za svoju povinnosť. Aj preto píšem všetko prostredníctvom môjho vnútra, ktorým si nedovoľujem nadbiehať žiadnej politickej strane, lebo politika bola, je a zrejme i bude naďalej matkou a macochou nielen športu či súčasného futbalu aj na terajších MS v USA, Kanade a Mexiku, ale aj v našich životoch vôbec.
Z rozhovoru s pani Bibiánou Dolník sa dalo vycítiť, že vo svojom živote ctí sebadisciplínu, preto ju vyžaduje aj od iných. Za všetkých sa v závere mojej vďaky všetkým dôchodcom, ktorí mi prostredníctvom ich vlastného preciťovania a ochoty vlastnej komunikácie pomohli dotvárať obsah tejto besednice s cieľom, možno začať v našej Slovenskej republike aj písanie takej histórie dejín o veselej starobe. Z miesta, kde bojovalo v II. svetovej vojne partizánskym spôsobom v brigáde Jána Žišku spočiatku 900 partizánov, aby sa neskôr ich počet zvýšil na 1 600 bojovníkov proti krvilačnému fašizmu. Ani táto veta nie je holou frázou na naše súčasné životy. Preto aj dôchodcovia z Bratislavy po príchode na Jankov vŕšok najskôr zamierili k Mohyle, kde je skryté veľa napísanej i nedopísanej histórie. So záujmom si prezreli aj neďaleké partizánske bunkre a v Uhrovci navštívili aj tamojšie múzeum.
Skúsených, ktorí mohli analyzovať dejiny II. svetovej vojny s jej priamymi účastníkmi v II. svetovej vojne proti nenásytnému fašizmu, po ľudských zverstvách, medzi nami ubúda. Tak ako ubúda z histórie dejín koncentračných táborov počas II. svetovej vojny. Jeden taký je aj na Jankovom vŕšku, ale o tom možno niekedy inokedy. Tak ako o termálnych kúpaliskách v neďalekých Malých Bieliciach, v ktorých spomínaní dôchodcovia z Bratislavy strávili takmer celý jeden deň. Aj pobyt a starostlivosť o nich si nevedeli v hoteli Partizán, po kvalitne pripravenej večeri, vynachváliť.
Na rôzne témy som sa s viacerými z nich rozprával aj o tom, čo im v živote dôchodcov prináša zmena prostredia? Odpovede boli rôzne. Menovať jednotlivkyne a jednotlivcov nebudem. Radšej priblížim ich konštatovania,
„Veľmi dôležité sú v našich terajších životoch napríklad pozitívne ponuky zmien prostredia v našich životoch“ zhodli sa viacerí. Patrí sa k tomu dodať, že zmena rutiny navyše pôsobí ako prevencia pred depresiou a pocitmi osamelosti. Od umelej inteligencie som sa pri takto postavenej otázke dozvedel i to, že zmeny životných nákladov a inflácie pravidelne rieši valorizácia dôchodkov, pričom sa každoročne upravujú aj pravidlá pre výpočet minimálnych dôchodkov. Túto tému som s nimi neotváral. Radšej som si poznačil názory podaktorých, ktorí tvrdili, že zelené prostredie, aké je pre okolie Jankovho vŕšku príznačné a pestré podnety aj od mnohých, ktoré v takom prostredí odznievali, znižujú hladinu stresu, zlepšujú náladu a preukázateľne predlžujú život samotný i jeho kvalitu.
Všímal som si aj pri ich odchode krásne úsmevy na mnohých tvárach. Za úprimným úsmevom sa zďaleka neskrývala len čistá radosť. Odborníci poukazujú na to, že často, v takých prípadoch, ide o komplexnú emóciu. Moja maličkosť si k tomu do svojho zápisníka poznačila – autentické šťastie z príjemného prostredia odchádzajúcich ľudí. Pre všetkých, ktorí ste z Bratislavy v tie dni a noci na Jankovom vŕšku boli, jedno veľké novinárske ďakujem!
