Foto: Pixabay | Prečo v našich životoch existujú stále, súčasnosť nevynímajúc, mnohé otázniky, na ktoré bežný človek nedostáva odpovede aj keď ich potrebuje?…

Jednoduchá otázka v titulku zamyslenia nad 207. výročí narodenia Ľudovíta Štúra, ktorý sa narodil 28. októbra 1815 na evanjelickej fare v Uhrovci. Žil 41 rokov, ale aj po jeho smrti  12. januára 1856 v Modre zostali výroky tohto slovenského politika, filozofa, historika, jazykovedca, spisovateľa, publicistu, redaktora a pedagóga pre mnohých stále živé.

Mnohí si dobre zo štúdia žurnalistiky na FF UK Komenského pamätáme na nášho nezabudnuteľného profesora Fraňa Rutkaya, ktorému zďaleka nestačilo poznať iba to, že Ľudovít Štúr celý život zasvätil formovaniu spisovného jazyka. Nestačilo mu počas našich odpovedí ani to, ak sme k tomu pridali, že sa Ľudovít Štúr zoširoka zaoberal aj filozofickým smerovaním našich národných slovenských dejín, alebo, že sa veľmi aktivizoval a zaslúžil o prebudenie národa a národnej identity na Slovensku. Zrejme aj preto si dnes veľmi málo ľudí spomenie, že práve dnešný deň, 28. október je dňom jeho narodenia. Zrejme bude aj na jednoduchú otázku v titulku článku veľmi ťažká odpoveď.

Úprimným zamyslením  sa porozmýšľajme práve dnes, prostredníctvom jeho podaktorých výrokov, či dokážeme úprimne a fundovane, teda z pohľadu prežívania dneška úprimne zareagovať nie publicisticky, len tak duchovne, hlavne pravdivo pre seba samých či skutočne vnímame múdrosť a veľkosť odkazov tohto velikána nášho slovenského národa?

Dovolil som si preto práve dnes oživiť niektoré výroky Ľudovíta Štúra, ktoré si aj vďaka štúdiu žurnalistiky podaktorí pamätáme ešte z našich školských čias:

„Čím národ nižšie stojí, čím hlbšie v živote telesnom je ponorený, tým menej vážnosti má sám k sebe a tým ľahšie si dá so sebou zahrávať a svoje si odnímať, ako i jednotlivý človek v bahne telesného života zaviaznutý je bez vážnosti k sebe samému a ľahko sa za úžitok telesný nielen s telom, ale aj s dušou zapredá.“ (Ľudovít Štúr; Slovanstvo: Život národov; 1849)

„Čím národ v úplnom ducha svojho rozživotený postavený viac a viac ustáva, tým sa väčšmi uňho k večeru blíži a oči druhých tiež pomaly z neho sa spúšťajú a na druhé vychádzajúce svetlo obracajú.“ (Ľudovít Štúr; Slovanstvo: Život národov; 1849)

„Hlboko si padol, rod môj, že rozkazy k mukám a k záhube Svojej sám vykonávaš, ktoré by iný odmrštil s nevôľou zvrchovanou. Podhodil si sa nohám šliapateľov Svojich a oni teraz rajtujú s potupou a s výskaním po Tebe.“ (Ľudovít Štúr; Starý a nový vek Slovákov; 1841)

„Každý národ má svoj čas pod Božím slnkom, a lipa kvitne až dub už dávno odkvitol.“ (Ľudovít Štúr; Slovanstvo a svet budúcnosti; 1851)

„Myšlienka Slovanská bola mi od prvej mladosti hviezdou, ona ma zahrievala, obživovala a na veky živiť bude.“ (Ľudovít Štúr; List M. P. Pogodinovi;1846)

„Národ, v ktorého duši je hlboko zakorenená úcta k právam každého človeka a pre ktorého je samozrejmosťou, že všetci sú si rovní, nosí v srdci lásku k človeku a nerobí medzi ľuďmi rozdiel a navyše sa aj sám spravuje – len takýto národ môže byť úprimným, otvoreným a čestným národom.“ (Ľudovít Štúr; Slovanstvo a svet budúcnosti; 1851)

Aj také úprimné zamyslenie sa a hľadania konkrétnych odpovedí z pohľadu dnešného sveta ukazuje ako si vážime rodnú hrudu, svoj národ, domovinu, svet pravdy a mieru.