Foto: archív Jaro Šiška | 20. júna 2020, pred 2-ligovým zápasom FK Poprad – MFK Dukla Banská Bystrica, ešte títo 3 páni netušili konečný výsledok 0:7. Zľava: Jaroslav Šiška, Jozef Ivan a Jozef Mazár. Najčastejší autori portálu Duklasport.sk.

Prinášame vám pozápasové vyjadrenie, ktoré nám bolo doručené dnes mailom, k nedeľňajšiemu zápasu 16. kola najvyššej futbalovej súťaže, medzi MFK Dukla Banská Bystrica a FK DAC 1904, v ktorom uspeli hostia a z ktorého si môžete prečítať náš komentár. Po vyjadrení sme na záver uviedli prečo Hlas spred televízora, spolu s pretrvávajúcimi súvislosťami.

Píše PhDr. Jozef Mazár, citujeme:

„Môj hlas spred televízora:

Pre diváka to bol veľmi zaujímavý a dramatický zápas, s krutou prehrou pre Duklu. Chlapci v dresoch MFK Dukla preukázali statočné herné nasadenie a, podľa mojej mienky, splácajú tvrdú daň za nekvalitnú trénerskú robotu počas 2 – 3 predchádzajúcich futbalových sezón. Nie preto, že MFK Dukla nepostúpil do najvyššej súťaže počas 2 sezón za sebou, ale degresnou prácou 3 – 4 ľudí, medzi ktorých rátam aj 2 bývalých trénerov, rozbíjal ťažko budovanú prácu s mládežou a zapájanie talentovaných i kvalitných vlastných hráčov MFK Dukla (Matej Starší, Jozef Dolný, Adam Hanes, Jakub Uhrinčať, Adam Červeň atď.) do stálej zostavy A-mužstva. Aj nakupovaním hráčskej nekvality.

Viacerí z nich, skutoční srdciari, odišli, ale najmenej 2 nekvalitní funkcionári zostali. Mohol by som byť ešte konkrétnejší, aj z diania pri mládeži, ale načo už plakať nad rozliatym mliekom. Daň za nekvalitu sa platí a nebyť príchodu novej kvalitnej trénerskej dvojice Ščasný – Auxt či športového riaditeľa, čo dokumentujú doterajšie výsledky a herný prejav A-mužstva Dukly, ba aj vyjadrenia cudzích futbalových expertov na terajšiu hernú kvalitu, ktovie …

Ešte však v súčasnom klube MFK Dukla nie je zďaleka nič vyhrané.

Futbal sa hrá pre diváka, ale aj tomu je potrebné venovať sa a komunikovať s ním seriózne a stále. Aj prostredníctvom detí a mládeže v MFK Dukla, lebo už aj Mestský mládežnícky štadión, ozdoba medzinárodnej úrovne v oblasti futbalu, si to zaslúži.

Zabaliť všetko do televíznych prenosov môže byť aj pozlátkom skrývania vlastných funkcionárskych nedostatkov, ktoré sa neskôr zvyknú v nezdravo riadenom, nielen futbalovom klube, prejaviť. Chce to aj na funkcionárskom poli jednak vysokú odbornosť, dennodenné štúdium a pracovanie na sebe a hlavne srdiečka pre každého, kto Dukle úprimne fandil a fandí, rešpektujúc fair-play zápolenia.

V tomto zápase bol, podľa mojej mienky, slabším článkom, žiaľ, aj rozhodca. Nie preto, že Dukla prehrala, ale aj preto, že Dunajská Streda urobila pre svoje futbalové ťaženie, aj vďaka funkcionárskej kvalite, oveľa viac za roky svojej existencie.
Aj v organizácii tohto zápasu bola dôraznejšia a práve z dôvodov uvádzaných aj v tom najmenšom futbalovom prieniku, pri každej situáciu v takom zápase, musí aj mladý rozhodca rozhodovať citlivo. Zdôrazňujem, v každom okamihu a pri každej akcii – musí byť v takom zápase – predvídavý.

Preto sme mali vo futbalovom svete uznávaných rozhodcov – medzi absolútnou svetovou špičkou Ing. Vojtecha Christova či Mgr. Ľuboša Micheľa, s ktorými som zavše aj takéto veci občas spolu konzultoval či preberal, tak ako aj dnes pravidelne zvyknem konzultovať rôzne futbalové situácie s odborníkmi na slovo vzatými, medzi ktorých patrí už niekoľko desaťročí aj Ing. Viliam Vais. V prvej lige už dnes nehodno ani jedného rozhodcu učiť – ani maličkostiam. A kamera odhaľuje všetko.

Tých drobných chýb bolo zo strany rozhodcu až priveľa a vieme dobre, že aj veľké chrámy sa budujú z malých, drobných kamienkov …

Mňa tento zápas zaujal a na mnohé ma, ako publicistu, upozornil. Darmo, dnes sa musíme učiť pri každej príležitosti a komunikovať otvorene, priamo o každej situácii. Triezvo, citlivo hľadať cestičky k zvyšovaniu každej kvality, aj našich futbalových životov …“

 

Za vyjadrenia Mazára, keďže v MFK Dukla (nemá to nič spoločné s VŠC Dukla) sa neuznáva pluralita názorov ani žiadna kritika, činnosti či hry, viac chvála aj tam, kde nie je vôbec na mieste, týka sa to samozrejme len pár ľudí, mu nie je dovolené ako novinárovi a publicistovi, ktorého oceneniam sa nikto nemôže rovnať z médií pôsobiacich pri Dukle, navštevovať domáce zápasy Dukly ako akreditovaný novinár a publicista, čím sú porušované jeho práva na výkon novinárskej práce. Aj preto na zápasy domácej Dukly prestal dochádzať z Prešova či z Dudiniec, ale najmä preto, kým, podľa jeho vlastného vyjadrenia, neodíde z Dukly pár funkcionárov či samozvancov, ktorí škodia Dukle. Preto jeho hlas spred televízora…

Rovnako tak Dukla upiera práva novinárovi Jozefovi Ivanovi, hlásateľovi zápasov Dukly vyše 40 rokov a športových podujatí v celej republike, cez Preteky mieru a ďalšie podujatia, členovi Siene slávy banskobystrického športu (dokonca sa mu mediálne vyhrážali aj zabezpečením vylúčenia zo spolku novinárov), ako aj autorovi článku či fotografom Športovej agentúry DUKLA.

Mazár a Ivan to vyriešili nechodením na domáce zápasy Dukly, autor článku, historik či štatistik Dukly, slovenského futbalu, reprezentačného hokeja a zástupca SR v IFFHS (Medzinárodná federácia futbalových historikov a štatistikov), keďže nechýbal na zápasoch Dukly v žiadnej sezóne od jej vzniku v roku 1965, kúpou permanentky, keďže na Slovensku mu novinársky preukaz neplatí len vo svojom materskom klube – Dukle, kde vyrastal. Ani už nebol prekvapený, keď na doklade o kúpe permanentky za 120 € nebolo potvrdenie od MFK Dukla Banská Bystrica (kupovával desaťročia permanentky pre seba a svojich hostí od 2 do 13 ks, napriek tomu, že mával voľný preukaz, VIP preukaz alebo novinársky preukaz), ale od akejsi súkromnej spoločnosti a dokonca v reštaurácii a nie niekde v klube. Je to v poriadku?

Takéto absurdity sa dejú v Dukle a čo len trochu informovaná verejnosť po celom Slovensku sa nestačí diviť… Napr. sa stalo, ako nedávno vyzývala Dukla svojich vonkajších súperov, aby spolupracovníkov Športovej agentúry DUKLA neakreditovali. Ani nevieme či v tom pokračujú… V Humennom nás dokonca privítal v skupine usporiadateľov jeden so slovami, že boli upozornení, že prídeme a aby si dávali na nás pozor, že vyvolávame nepokoje na štadiónoch… potom sme napísali komentár zo zápasu, ktorý prebral aj FK Humenné a čítalo ho vyše 5 000 čitateľov a prisľúbili nám pri najbližšej návšteve štadióna najvyšší komfort.

Nás môžu hodnotiť napr. delegáti zápasov a pozorovatelia rozhodcov, ktorí majú s nami iste len dobré skúsenosti, keď ich naše sedenie počas zápasov v blízkosti nijako neohrozuje, čo sa nedá povedať o všetkých funkcionároch Dukly, alebo funkcionári ktoréhokoľvek klubu. Z klubov napokon pochodili len u dvoch, cez nedostatočne informovaných jednotlivcov, čo potom hneď aj šéf 1 klubu zastavil a to, že to niektorých mohlo stáť aj pracovné miesta, je iniciátorovi/om v Dukle pravdepodobne úplne fuk. V 1 z uvedených 2 klubov o tom ostatní funkcionári asi ani nevedeli, keďže autora článku normálne pred zápasom privítali.

A my sme, totiž na rozdiel od Dukly, okrem nutne prítomných hráčov a členov tímu či rodičov detí, jediní, ktorí sme roky, do začiatku tejto sezóny, na zápase Dukly, ani vonku nechýbali. Dnes si už nesadne do VIPky ani záchranca Dukly, dlhoročný jej hráč a do začiatku sezóny generálny manažér, Milan Smädo, ktorý radšej z Dukly opätovne odišiel, či si tam nesadnú ani iní predstavitelia, ktorí tam patria.

Ešteže žijeme aspoň tu a nie niekde inde. Možno by inak s nami zatočili…

A kredit klubu a značky DUKLA či MFK Dukla Banská Bystrica?

Pýtajú sa nás, ako je to možné, že si tu pár ľudí robí čo chce a nikto im v tom nezabráni. Čo sa to tam deje? Čo je pre nich normálne, kam až sú schopní zájsť a kto dáva takéto príkazy a pokyny a čo je nadpráca niekoho či nejako inak povedané? Mlčiaca je väčšina či menšina? Keďže osobitne, až na tých pár ľudí, funkcionármi či trénermi nám ich nazvať sa zdá naozaj nevhodné, sa nám dobre komunikuje – s drvivou väčšinou ľudí v Dukle, ako býva po dlhoročných vzťahoch. Pre ich ochranu a pozície v klube ich už nežiadame o rozhovory od istého domáceho zápasu vo Zvolene a mnohí ich majú aj zakázané. V posledných 2 sezónach hráčom tímu 2x prikázali robiť s nami rozhovory a 2x zakázali – čo si majú o „vedení“ myslieť? Napr. nedávno, po zápase Dukly vonku, sme oslovili diváka, fanúšika Dukly o zhodnotenie zápasu. Zhodnotil ho – na uverejnenie a poskytol nám aj fotografiu. My sme netušili, že ide o otca hráča kádru, keďže sme ho predtým ešte nikdy nestretli. Pre publikovaním rozhovorov sme dostali do mobilu správu, že nás z osobných dôvodov žiada hráč kádra, aby sme rozhovor nepublikovali, napriek tomu, že si našu prácu váži a cení. Poznáme sa s ním. Vyhoveli sme mu, samozrejme. Viackrát sme odhovorili sami členov Dukly od rozhovorov s nami, aby nemali problémy.

Na to musia dať odpovede iní, so svojimi kompetenciami. My tu nie sme na to, aby sme takéto veci riešili či ľudí súdili, ale aby sme na veci, pozitívne či negatívne, ako novinári, upozorňovali. A ako celoživotným Duklistom nám osobne vadí, že robia svojím pôsobením v klube veľkú hanbu značke DUKLA a tým aj mestu Banská Bystrica. Mazár, aj autor tohto článku, boli dlhoročnými členmi Dukly, hlásateľ a športový redaktor Ivan v podstate tiež – Mazár je stále dlhoročným spolupracovníkom aj pražskej futbalovej Dukly.