Foto: Vladimír Micibabic, Nový Sad | Vzácni hostia (zľava do prava) Kristijan Obšust a Nebojša Kuzmanovič tesne pred tým, než sa z úst Jozefa Škultétyho dozvedeli smutnú správu o úmrtí syna Alexandra Dubčeka, MUDr. Pavla Dubčeka v priestoroch reštauračného zariadenia Partizán  na Jankovom Vŕšku.

V tichosti, bez mediálnych fanfár, ale už aj so symbolickou rozlúčkou so zosnulým synom Alexandra Dubčeka, MUDr. Pavlom Dubčekom minútou ticha, otvoril pracovné stretnutie v piatok 18. februára toho roku, podvečer na Jankovom Vŕšku, v okrese Bánovce nad Bebravou prezident Spoločnosti slovenských velikánov JUDr. Jozef Škultéty so vzácnymi hosťami, vedením štátneho Archívu Vojvodiny v Novom Sade.

Vedúci delegácie zo Srbska, riaditeľ Archívu Vojvodiny Ph.D. Nebojša Kuzmanovič, ktorý sa na vedeckej báze zaoberá aj publicisticky srbsko -slovenskými stykmi z oblasti literárneho romantizmu, bez fráz, konkrétnymi počinmi po uvítacích slovách JUDr. Jozefa Škultétyho okrem slov vďaky za milé a neformálne privítanie okrem iného povedal aj toto:  

„Po veľmi vydarenej, verejnosťou sledovanej a vďaka obsahu cenenej výstavy Alexander Dubček – humanista, demokrat, Euópan v Novom Sade (písali sme o tom okrem iného aj na internetovom portáli Slovenskí velikáni – pozn. autora príspevku) nás tak profesionálna práca, ale hlavne reč vlastných srdiečok zaviazala pokračovať v šírení múdrych odkazov z minulosti, lebo už vtedy, v Novom Sade, počas našich prvých stretnutí odznelo, že sami o sebe nikdy nemôžeme jestvovať v súčasnosti, lebo napríklad svojbytnosť a medzigeneračná komunikácia medzi Slovanmi i mierovými národmi sveta dokážu na vysokom stupni našich životov udržiavať a posilňovať vitalitu kultúrneho žitia v tom celospoločenskom pôsobení na našej planéte Zem, ak budeme naďalej v našom bádaní a našej tvorbe aktívni a dôslední. Teší nás, že rozvoj a zveľaďovanie našich spoločných aktivít obohacuje už v súčasnosti oblasti odkazov a hodnôt, ktorými sa zaoberáme.“

Počas svojho pobytu si vzácni hostia pozreli viaceré kultúrne pamiatky z bohatej histórie rodiska slovenských velikánov Ľudovíta Štúra a Alexandra Dubčeka, ktoré podľa slov tak už spomenutého pána riaditeľa Archívu Vojvodiny  Nebojšu Kuzmanoviča ako i jeho zástupcu, majstra antropológie a archeológie  Kristijana Obšusta  je pre nich mnoho nových a vzácnych.

Vyslovili presvedčenie, že budú iste obohatením samotného Archívu Vojvodiny, ale i dejín, ktoré sú v Archíve Vojvodiny v Novom Sade zdokumentované od roku 1926 až po dnešok. Rovnako však budú prínosom aj pre samotnú publicistiku.

Za všetko najviac hovorí podpísaná dohoda o trvalej neformálnej spolupráci v šírení užitočných odkazov bohatej minulosti Slovanov z rôznych sfér života. Tú svojimi podpismi spečatili riaditeľ archívu Vojvodiny Ph.D. Nebojša Kuzmanovič a prezident Spoločnosti slovenských velikánov JUDr. Jozef Škultéty 19. februára toho roku v rodnom dome Ľudovíta Štúra a Alexandra Dubčeka v Uhrovci.

Za účasti členov Spoločnosti slovenských velikánov (SSV). Konkrétne PhDr. Jozefa Mazára, podpredsedu SSV pre úsek práce z činnosti Ľudovíta Štúra, ďalej podpredsedu SSV  pre úsek práce z činností  Alexandra Dubčeka pána Pavla Škultétyho, ale i aktívneho člena SSV od samotného vzniku Spoločnosti slovenských velikánov, pána Milana Ducha či manželov Ľubomíru a Jozefa Kačurákovcov, ďalších zanietencov pre aktívnu a užitočnú prácu v Spoločnosti slovenských velikánov.

Pri tejto príležitosti prevzal Ph.D. Nebojša Kuzmanovič z rúk JUDr. Jozefa Škultétyho zlatú medailu Alexandra Dubčeka za výraznú podporu šírenia odkazov slovenských velikánov tak v Srbsku, ale vďaka jeho bohatej a funkčnej  publicistike aj v ďalších krajinách Slovanov.

Pri preberaní ocenenia nechýbali na tvári oceneného ani slzy dojatia z obsahu a potreby šírenia uvádzaných odkazov. Vrcholom stupňa kvality verejnosti sprístupňovaných krokov bude aj preklad knihy Alexander Dubček z pohľadu celosvetových politikov a osobností do srbského jazyka.

„Takto zostavená knižná publikácia, ktorá vyšla okrem slovenského jazyka aj v jazykoch anglickom a čiastočne i nemeckom je načrtnutím tak potreby, ale i náročnosti ciest a spracúvania odkazov vzácneho človeka, humanistu, demokrata, Európana Alexandra Dubčeka pre životy ľudí v súčasnosti, ale i pre tých, ktorí prídu po nás.

Ide o približovanie reči srdiečok vzácnych ľudí z regiónov. Ak budú viac a viac zastupované malými, ale o to výraznejšími jednoducho zmýšľajúcimi a konajúcimi ľuďmi z mnohých ďalších regiónov sveta, bude to dôkaz úprimnosti k skutočnému zdraviu a rozširovaniu mierových pozitív na našej planéte. Naše národy si vojny v bývalej Juhoslávii užili dosť. Otázka stojí, komu a načo také vojnové zverstvá patria? Aj to učia dejiny, hlavne ich kvalitné a sústavné spoznávanie a približovanie žijúcim a rodiacim sa mladým generáciám. Tú vzácnu vetu: „Verím v dobro človeka“ nevyslovil pán Alexandre Dubček náhodou a už vôbec nie náhodou dostala skvelú grafickú podobu aj na obale spomínanej knižnej publikácie od autorov Jozefa Škultétyho a Jozefa Mazára s kolektívom blízkych vybraných  spolupracovníkov “ – skonštatoval pri preberaní vysokého ocenenia Spoločnosti slovenských velikánov pán Nebojša Kuzmanovič.

Aktívna účasť predsedu Spolku Srbov žijúcich na Slovensku, Stane Ribiča na spomínanom pracovnom stretnutí násobila kvalitu publicisticky prezentovaného.

„Teší ma, že ide o úprimnú reč našich srdiečok. Šíriť myšlienky ľudského dobra a spájania takej potreby medzi Slovanmi znamená ponúkať úprimne podmienky pre zdravé životy všade, kde úprimnosť dostala zelenú bez okázalých fráz. Dôkazom sú aj exponáty a odkazy velikánov, ktoré šírime spolu so Spoločnosťou slovenských velikánov naprieč krajinami Slovanov zo širokého spektra prístupov k skutočne mierovému zdravému životu našich pokolení“ podčiarkol Stane Ribič, keď odovzdával pre knižnicu SSV najčerstvejšie 2 ďalšie knižné publikácie z dielne vydavateľstva PROMETEJ , ktoré obhospodaruje Spolok Srbov na Slovensku. Odovzdal ich prezidentovi Spoločnosti slovenských velikánov aj ako názornú ukážku prepájania neformálnej spolupráce počas celého kalendárneho roka.

JUDr. Jozef Škultéty okrem slov vďaky za prejavy ocenenia dobrovoľnej práce SSV od zahraničných hostí povedal aj toto: „ Národy nesmú a nechcú byť klamané. Preto úprimné odkazy musia mať priestor v školskom vzdelávaní a musia mať verejnú prezentáciu ľudského dobra zrelou publicistikou takých múdrostí pre svet, ktoré nikto nebude môcť spreneveriť či prekrúcať. Ak sa stane múdrosť násobená duchovnými hodnotami prvkom stability zdravia a mierového života, budú aj tí čo prídu po nás žiť aktívne, s úsmevom na tvári a radosťou vo svojich srdiečkach. Ak budú národy klamané, budú pribúdať stres, strach a svetské klamstvá ako súčasť ciest do osídiel zloby, nenávisti, nie spájania, ale rozbíjania viery v ľudské dobro. Toto izmy ani politické zoskupenia, žiaľ, v mnohých prípadoch vo svojich cieľoch buď vôbec, alebo len v matných náznakoch stále najmenej a dosť kostrbato sprístupňujú od mladej generácie po tú, ktorá s vlastným poznaním a vlastnými skúsenosťami opúšťa tento svet.“