Foto: Archív SSV | Koláž rodný dom A. Dubčeka
Aj také závery, ako znie titulok tohto príspevku, počuť od mnohých návštevníkov medzinárodnej výstavy Alexander Dubček – humanista, demokrat, Európan, ktorá je prezentovaná od októbra 2001 naprieč celou Európou. Každý pozorný návštevník tejto výstavy sa prostredníctvom jej obsahovej stránky mohol presvedčiť, že najdôležitejším odkazom Alexandra Dubčeka pre dnešok je myšlienka spoločnosti s ľudskou tvárou – teda politika, ktorá spája demokratické reformy, sociálnu spravodlivosť a hlboký rešpekt k ľudskej dôstojnosti. Pre súčasný svet plný polarizácie sú Dubčekove hodnoty obzvlášť inšpiratívne.
Počas Pražskej jari Alexander Dubček presadil zrušenie cenzúry, čím dokázal, že spoločnosť najlepšie prosperuje, keď môže otvorene a slobodne diskutovať. V ére celosvetovej demokracie sloboda prejavu musí ísť ruka v ruke s morálnou zodpovednosťou. A deje sa tak v skutočnosti? Pomáhajú Spoločnosti slovenských velikánov (SSV), ktorá šíri naprieč Európou takej osvete aj súčasní politici?
Také otázky sme pre čitateľov internetového média Slovenskí velikáni položili prezidentovi SSV JUDr. Jozefovi Škultétymu, MBA.
Jeho odpoveď znela: „Budem konkrétny. Za ostatné 3 roky sme sa sústredili na komunikáciu odkazov Alexandra Dubčeka v zahraničí. Najskôr putovala uvedená výstava k Slovákom, ktorí žijú v Srbsku. Tak tomu bolo v tamojšom archíve Vojvodiny v Novom Sade, neskôr v Báčskom Petrovci v budove Matici slovenskej, veľmi zaujímavá prezentácia živých odkazov Alexandra Dubčeka bola aj v srbskej obci Kysač, kde žije okolo 7 tisíc obyvateľov. Putovná medzinárodná výstava Alexander Dubček – humanista, demokrat, Európan dokumentuje životnú cestu a politické dedičstvo jednej z najvýznamnejších osobností moderných slovenských Prostredníctvom dobových fotografií a textov dokumentuje jeho Dubčekov dôraz na ľudskosť, sociálne cítenie, vlastenectvo a demokraciu. Pripomína jeho priekopnícku myšlienku „spoločného európskeho domu aj s jeho videním, akú izbietku by v ňom mala mať naša mladá republika. Vôbec ma neprekvapilo, že ľudia po zoznámení sa s obsahom výstavy, okrem spomenutých aj v Starej Pazove, Padine, Kovačici ba aj v Belehrade veľmi oceňovali počin starostlivosti o malé deti v Juhoslávii, z ktorej v roku 1999 počas bombardovania Juhoslávie USA sme ich vozili našimi súkromnými autobusmi na Slovensko, kde prežívali vtedajšie hrôzy bombardovania svojej rodnej krajiny, aby sa po jeho ukončení vrátili v zdraví do svojich rodísk. S viacerými z nich sa dnes počas výstav v Srbsku stretávame a dnes s nimi komunikujeme aj o dôležitosti vlastných skúseností na objektívnejšie vnímanie a korektné spoznávanie súčasného sveta. Aj toho diplomatického, ktorého sa v ostatných mesiacoch dostalo našej Spoločnosti slovenských velikánov napríklad od súčasného ministra zahraničia Juraja Blanára.“
Aj vďaka aktivitám SSV sme mohli v spolupráci s našimi zastupiteľstvami vo Viedni a Budapešti po rokoch znova otvoriť uvedenú výstavu vo Viedni, o ktorej pán Jozef Škultéty povedal aj toto: „Pred začiatkom tejto našej výstavy vo Viedni, kde čo nevidieť aj zásluhou Spoločnosti slovenských velikánov bude čo nevidieť jedna z novopostavených ulíc pomenovaná po Alexandrovi Dubčekoví mi telefonoval odtiaľ môj priateľ František Filkorn toto: Jozef, pozývam Ťa do Viedne. Bude tu otvorená výstava Alexander Dubček – humanista, demokrat, Európan. Zaujímavá aktivita. Príď! Odpovedal som mu: Prídem, túto výstavu tam budem otvárať. Pod značkou našej Spoločnosti slovenských velikánov. Stalo sa. Na otvorení prehovoril aj slovenský veľvyslanec vo Viedni, jeho excelencia Jozef Polakovič, ktorý dokonca čas svojich vnemov takej výstavy zdokumentoval osobným zápisom do kroniky tejto výstavy a je fotografiou k textu priblížená aj čitateľskej verejnosti. V súčasnosti je táto výstava v Maďarsku, konkrétne v tamojšom Slovenskom inštitúte v Budapešti.“
Aj napriek tomu si autor týchto riadkov sám sebe kladie na základe osobnej komunikácie s viacerými diplomatmi sveta či už zo Západu, alebo Východu, našich doma nevynímajúc otázky? Čo prinášajú také výstavy svetu a čo Slovenskej republike?
Svojim čitateľom odpovedá, že z domáceho politického portfólia sú také témy až na skutočne mizivé percento v drvivej väčšine nezaujímavé a zrejme ani nepotrebné. Podľa autorovej mienky, dnes sú viac ako inokedy predtým veľmi potrebné a veľmi žiadúce. Len našimi politickými špičkami napriek takmer celému politickému spektru ignorované. Prečo, teda, sú potrebné? Čo prinášajú svetu? Globálne povedomie o Československu a Slovensku: Pripomínajú Pražskú jar a myšlienku „socializmu s ľudskou tvárou“ ako historický unikát, ktorý rezonuje v medzinárodnom kontexte.
Ide o propagáciu symbolu porozumenia: Prezentujú Dubčeka v zahraničí ako štátnika, ktorý sa stal synonymom pre dialóg, nenásilie a ľudskosť.
Ale rovnako ide aj o posilnenie európskej identity: Dôraz na jeho európsku víziu spája európske národy a poukazuje na korene dnešnej modernej a zjednotenej Európy.
A čo prinášajú Slovenskej republike? Budovanie národnej hrdosti: Pomáhajú slovenskej kultúrnej diplomacii a zviditeľňujú našich dejateľov a štátnikov v zahraničí.
- Ide aj o verejné vzdelávanie verejnosti: Slúžia ako edukačný nástroj pre školy a verejnosť, pričom prepájajú históriu s aktuálnymi výzvami demokracie a ľudských práv.
- Nezanedbateľná podpora je aj cestovnému ruchu a rozvoju regiónov: Putovné výstavy a akcie v rôznych mestách Slovenskej republiky podporujú lokálny kultúrny život.
