Foto: kulpin.net | Ocenenie z rúk prezidenta Spoločnosti slovenských velikánov preberá pri príležitosti otvorenia výstavy Ph. D. Nebojša Kuzmanovič.

Otvorenie medzinárodnej výstavy Alexander Dubček – humanista, demokrat, Európan malo 12. mája toho roku v srbskom Novom Sade kredit dôstojnosti a kvality odkazu tohto významného politika a štátnika. Už hymnická pieseň Slovensko naše…, na úvod v majstrovskom podaní srbskej interpretky  so slovenskými koreňmi – Tatiany Jaškovej – vyvolala u mnohých prítomných na otvorení zimomriavky na tele. A hneď po nej Anna Acodi prednesom básne Pavla Országha  Hviezdoslava (citujem úryvok  z básne: Mňa kedys zvádzal svet):

Ó, mojej matky reč je krásota, je milota, je rozkoš, láska svätá;

je, vidím, cítim, celok života, môj pokrm dobrý, moja čaša zlatá

a moja odev, ktorej neviem ceny…Buď požehnaný, kto sa pohodil

v tom so mnou, trvá pritom nepremenný; buď kliaty, kto sa zaprel, odrodil…

znásobila prednesom i ľubozvučnou slovenčinou niečo, čo v našich slovenských podmienkach sa na vlastnom území našej vlasti dnes takmer vytráca.

Úvodným pozdravom riaditeľ štátnej inštitúcie prvého razenia v Srbsku – Archívu Vojvodina, Ph.D. Nebojša Kuzmanovič navodil neformálne, rečou vlastného srdca, že nám učenie od iných a o iných veľmi pomáha. Vďaka tomu sa nám potom darí práve tých druhých zviditeľniť, aby sme napríklad lepšie poznali a v praxi uplatňovali ich múdre odkazy, lebo sami o sebe nikdy nemôžeme jestvovať v súčasnosti možno ešte viac ako inokedy, lebo sa nimi v praktickej politike môže majstrovsky vyvíjať svojbytnosť i medzigeneračná komunikácia a tak udržiavať napríklad aj vitalita kultúrneho žitia na tejto planéte.

Nie, autor tejto rozšírenej správy z otvorenia medzinárodnej výstavy Alexander Dubček – humanista, demokrat, Európan necituje ani Kuzmanoviča ani Škultétyho, lebo obaja k tomu čo prítomným povedali prikladali úžasné množstvo už spomenutej reči vlastných srdiečok. Preto, keď napríklad Jozef Škultéty hovoril ako spolu s ďalšími priateľmi ako vlastnými autobusmi vozili počas bombardovania Srbska malé deti na Slovensko, aby uchránili ich zdravé životy, v očiach viacerých nielen u nežného pohlavia sa objavili vo výstavnej sieni slzy dojatia i smútku…

Preto môžeme písať právom, že otvorenie tejto medzinárodnej výstavy, ktorá mala toho roku pri oslavách 100 ročnice narodenia Alexandra Dubčeka svoj slovenský prológ v Kúpeľoch Dudince a.s., ale vďaka linkám na Youtube (Alexandre Dubček – Návraty do minulosti ) do 12. mája toho roku len virtuálny prológ dostala v tomto smere aj praktickejšiu a ľudskejšiu dimenziu. Ohmatať rečou tých, ktorí o Alexandrovi Dubčekovi či ďalších slovenských velikánoch nielen hovoria, ale prakticky sa  to snažia realizovať v praxi.

Je dobré, že na otvorení tejto medzinárodnej výstavy zástupcom veľvyslanectva Slovenskej republiky v Srbsku Igora Vencela boli prítomné  televízne kamery z viacerých televízií. Zdokumentovali napríklad aj preberanie medailí, diplomov a knižných ocenení z rúk prezidenta Spoločnosti slovenských velikánov, Jozefa Škultétyho. Konkrétnejšie: zlatú medailu  Alexandra Dubčeka za šírenie jeho  odkazu prevzal dnes vyše 80 ročný občan Kysača, dedinky v Srbsku, kde žije bezmála 5000 obyvateľov, z ktorých vyše 80 percent tvoria Slováci – poľnohospodársky robotník Ján Ďurovka, ktorého zo známych nikto inak neosloví len Dubček. Striebornými medailami ocenilo vedenie Spoločnosti slovenských velikánov predsedu Spolku Srbov na Slovensku Stane Ribiča a Jána Holúbeka z Padiny. Pamätné diplomy v kazetovom zrealizovaní a znakom Spoločnosti slovenských velikánov prevzali aj Ph.D. Nebojša Kuzmanovič z Nového Sadu, Ján Slávik z Kysače a Martin Prebudila z Nového Sadu.

Po otvorení výstavy a prehliadky vystavovaných panelov so slovensko- anglickými textami pri pútavých fotografiách zo života Alexandra Dubčeka zaujalo počas dvoch dní pobytu aj pracovné stretnutie vedenia Archívu Vojvodiny v Novom Sade s vedením Spoločnosti slovenských velikánov. O tom však prinesieme obšírnejšie komentované spravodajstvo v priebehu budúceho týždňa.