Foto: pixabay | Kráčajú a snažia sa komunikovať o živote dobra a v mieri s celým svetom.
Túto otázku mi poslala mailom stredoškoláčka, ktorá si nepraje byť menovaná. Zdôverila sa mi, že študuje život Štúra, ale rovnako si prečítala aj knihu o Alexandrovi Dubčekovi. Tú, ktorá vyšla z redakčnej dielne Spoločnosti slovenských velikánov v anglickom jazyku a bola nedávno preložená aj do jazyka srbského. V obsahu sa pýta aj na diela pani doktorky filológie D. Marčokovej z Filozofickej fakulty v srbskom Novom Sade, ale zaujíma sa aj o život Slovákov v tejto krajine. Doručil som jej viacero adries na zaujímavých ľudí do Srbska, ktorí majú dedovizeň spred 250 rokov v Slovenskej republike.
Ešte viac ma oslovila jej otázka, ako sa dostávame k malým veľkým velikánom Slovenskej republiky, kto dotuje našu činnosť a koľko spolupracovníkov, aktívnych máme v zahraničí. Keďže je aj športovkyňou, pozná i našich niektorých spolupracovníkov z domácej športovej scény a chce vedieť, či sa k nim môže po čase aj s priateľom pripojiť. Zaujímavá ponuka. Aspoň pre moju maličkosť, lebo už dávnejšie mi riaditeľ jednej školy, zhodou okolnosti tiež strednej povedal, že zbytočné je o spolupráci na tému života a odkazov Ľudovíta Štúra komunikovať so súčasnými mladými učiteľmi či učiteľkami. Podaktorých z tejto životnej profilácie som sa tvrdo zastal. Čo si o tom myslíte vy, čitatelia? A prečo?
Lebo to má súvis aj s prácou po trase s malými veľkými slovenskými velikánmi, ktorých nie menovite, ale konkrétne spomíname napríklad s kolegom Ing. Jaroslavom Šiškom na inom portáli v obsahu článku, ktorý nájdete kliknutím na link: https://duklasport.sk/mfk-dukla-banska-bystrica-msk-zilina-11-11-kto-cakal-na-stiavnickach-golove-hody-ostal-sklamany/
Velikáni, či už malí, alebo veľkí, aj tí slovenskí sú známi a cenení, uznávaní okrem Slovenska aj v blízkom či ďalekom zahraničí. Vďaka výsledkom svojej práce a svojho života pri tom, v čom boli resp. sú nedostižní a stále potrební. Škoda len, že tí slovenskí sú viac cenení, uznávaní aj historickými či publicistickými kanálmi často viac v zahraničí než vo svojej rodnej vlasti.
Jedno arabské príslovie hovorí, že zaplatiť za dobro zlom dokáže chán, ale dobrom za zlo velikán. Známy americký autor a humorista Mark Twain odporúča,: „Drž sa ďaleko od ľudí, ktorí sa snažia znížiť tvoje ambície. Malí ľudia sa vždy budú o to usilovať, ale len skutoční velikáni ti ukážu, že aj ty sa môžeš stať veľkým“
Zaujímavý názor vyslovil v tejto súvislosti Albert Einstein, ktorý povedal, že: „Rozdiely oddeľujúce spoločenské triedy sú nesprávne; v konečnom dôsledku spočívajú na sile.“
My tvrdíme, že svet nezmeníme. „ Len si v ňom nechcime a my dávame veľký pozor na to, aby sme si nemýlili velikášov s velikánmi a za Judášov groš nemenili velikánov za velikášov!“ Tam je problém, tvrdí to aj autorka vo svojom mailovom obsahu, ktorý mi poslala. Nuž čo? S tým môže každý skúsený človek len súhlasiť. Dodávam len takú maličkosť: podstatné je pritom poznať rozdiel medzi dobrom a zlom. Práve preto je v publicistike potrebná stála otvorená komunikácia pisateľa samotného s tými, o ktorých a ktorým píše. Aby si zavše videli rovno do očí a mohli pritom hovoriť o výsledkoch tej svojej každodennej roboty. Nie len o tom, pre ktorých píše.
Čo vy na to, naši čitatelia pri oslavách tohtoročného 1. mája? Alebo vy neoslavujete? Prečo? Napíšte na slovenskivelikani@slovenskivelikani.sk