Foto: Jaroslav Šiška | Zaujímavý a potrebný sa ukazuje projekt z dielní horského hotela Partizán na Jankovom vršku nad Uhrovcom a Spoločnosti slovenských velikánov. Aj zásluhou skúseností a kvality poznania nie len futbalu či športu, ale života vôbec. Ján Dobrík ( na snímke), dlhoročný futbalový priaznivec MFK Dukla takto približoval svoje pohľady na základe svojich skúseností 12. septembra 2021 po zápase MFK Dukly v Petržalke internetovému magazínu Duklasport.sk. V ostatnú nedeľu, presnejšie 14. septembra 2025 sa dal do neviazaného rozhovoru v prestávke majstrovského futbalového zápasu rezervy prvoligovej Žiliny s MFK Dukla Banská Bystrica aj na tému súčasného života dôchodcov. Ešte viac o tejto problematike v pripravovanom rozhovore s prezidentom Spoločnosti slovenských velikánov JUDr. Jozefom Škultétym.
Titulok tohto článku mi pošepol na futbalovom zápase „B“ mužstva prvoligovej Žiliny s MFK Dukla Banská Bystrica jeden z divákov, v nedeľu 14. septembra tohto roku v Strážove. Oba kolektívy statočne práve tam, na umelej tráve bojovali o dôležité druholigové body.
Sledoval som medzi ďalšími, čo do počtu okolo stovky prítomnými divákmi, z futbalovej tribúny zápas, zatiaľ žilinskej omladiny, proti skúsenejším hráčom súčasnej Banskej Bystrici. V prvom polčase mi tam najviac imponovala hra futbalistu Banskej Bystrice s číslom 7 na drese.
Ten dres mal na sebe oblečený odchovanec mládežníckou Duklou Banská Bystrica, ktorý futbalovo dozrieval v pražskej Dukle a na medzinárodnej sfére hlavne v Slovane Liberec, Jakub Považanec. Defenzívny stredopoliar, ktorý herne šikovne a s futbalovým prehľadom, často aj z postu „predstoppéra“, zásluhou svojich bohatých futbalových skúseností, spoľahlivo riešil aj tie najošemetnejšie situácie na hranici vlastnej šestnástky. Naviac, stihol napriek žltej karte, už v 4. minúte, od rozhodcu Petra Ziembu, prešovského rodáka, hlavne dlhými a presnými pasmi zásobovať svojich tvorivých spoluhráčov v ich útočnej fáze hry.
MFK Dukla vyhrala prvý polčas 3:0 aj vďaka otváraciemu gólu uvedeného zápasu. Loptou rozvlnil sieť za chrbtom domáceho brankára Jakuba Jokla ( narodeného v roku 2006) už v 8. minúte ofenzívny záložník Šimon Vlna ( s rokom narodenia 2007 je v MFK Dukla na hosťovaní z Baníka Ostrava). Ďalšie 2 góly pridal, tiež po učebnicových akciách hráčov MFK Dukla, Tibor Slebodník.
Počas polčasovej prestávky mohol človek, ktorý sedel na tribúne vedľa verných futbalových priaznivcov MFK Dukla, vedľa pánov Jána Dobríka a Jána Žuffu, načúvať aj takým vetným spojeniam: „ Keď budeš aj prostredníctvom futbalu hľadať ďalších svojich nových priateľov, nezabúdaj na starých. Na starých priateľov hlavne takých, ktorí často so sebou nosili, keď ešte žili, alebo tí žijúci aj dnes nosia, so sebou nošu bohatých skúseností a pre súčasné životy, múdre príbehy vlastných prežitkov. Z domáceho života, teda z našej dnes Slovenskej republiky, ale i Československej republiky, ba i zo skúseností, ktoré získavali v blízkom či ďalekom zahraničí.“
Na také polčasové uvažovanie malej skupiny sediacich, vyššie spomenutých i zopár ďalších nespomenutých, ktorú tvorili aj známy futbalový historik Jaroslav Šiška, či bývalý skvelý profesionálny futbalista Marek Hollý, tiež Dušan Vrťo, vtipne, stručne protiotázkou zareagoval dôchodca Ján Dobrík takto: „Mnohí by už dnes dôchodcov najradšej videli v hroboch. Načo sme tu, potom?“
Otázka odznela, zanikla v zvuku píšťalky hlavného rozhodcu, ktorým muž v čiernom oblečení otvoril, druhý polčas zápasu. MFK Dukla mala jeho priebeh pod sústavnou hernou kontrolou. Jej skúsený tréner, Juraj Jarábek, dával striedaním postupne príležitosti herne sa prezentovať i ďalším hráčom z lavičky. Na hracej ploche skvele a s veľkým prehľadom hrajúci kapitán MFK Dukla, Ľubomír Wilwéber, ktorý oslávil 11. septembra toho roku svoje 33. narodeniny aj štvrtým gólom do siete domáceho „B“ mužstva Žiliny, tiež dal podnet k takému priblíženiu priebehu zápasu uvažovaním.
Dôvodom bol aj pozápasový krátky pohľad do očí autora tohto zamyslenia a spolutvorcu projektu „Veselo v starobe“ so súčasným športovým riaditeľom MFK Dukla, Jozefom Móresom.
A tak sa stalo´, že aj obyčajný príbeh z jedného futbalového zápasu, ktorý sledovalo podľa hlásateľa na uvedenom zápase presne 89 ľudí, je príbehom so zaradením odsledovaného a myšlienkami dotváraného tiež pre internetový portál Spoločnosti slovenských velikánov.
A viete prečo? Lebo všetko toto, čo tu písomne odznelo i neodznelo, vedie uvedenú spoločnosť i ďalšiu, ktorá vlastní horský hotel Partizán na Jankovom vŕšku, k realizácii nevšedného projektu „Veselo v starobe“ ktorým sa zainteresovaní, okrem oddychovej či relaxačnej fázy, rozhodli tvoriť na základe bohatých a potrebných skúseností nie len futbalových, nie len športových, ale životných vôbec, v nadväznosti na internetový portál Duklasport.sk.
Zatiaľ Malý mediálny dom, počínajúc mesiacom októbrom 2025 sa písaným slovom zásluhou skúseností a múdrostí dôchodcov začne pretvárať vo veľké múzeum živých encyklopédií, plných pozitívnych a negatívnych skúseností. Dôvod je jednoduchý, chceme rozvíjať a potvrdzovať napísanými príbehmi starú pravdu: Čo je raz napísané v knihách života, toto sa nedá ani vymazať, ani umelým pretváraním histórie znetvoriť. Dnes aj na takú realizáciu popisovanej pravdy, dozrel čas!
