Autor zamyslenia: Profesor Ivan Laluha | Autor bol v rokoch 1990-1992 poslancom Federálneho zhromaždenia v Česko – Slovenskej republike, v rokoch 1992 – 1994 poslancom Národnej rady SR a predsedom zahraničného výboru.

Predvolebná nula. A s nulou sa nám zvolebnieva. V rozhovore so známymi i neznámymi ľuďmi často dostávam otázku, v úvodzovkách – „A koho budeš voliť?“ Je to otázka plne oprávnená, pretože situácia v našej spoločnosti nie je práve najlepšia. Pretože očakávania a nádeje z volieb v roku 2020 sa nenaplnili. Tak vo vnútro – politickej , ale aj zahraničnej a ekonomickej oblasti. Mnoho politikov stratilo dôveru občanov , a preto je otázka, že koho budeme voliť oprávnená a veľmi aktuálna.

V súčasnej politickej diskusii, žiaľ prevládajú skôr osobné, nepriateľské vzťahy a animozity, a nie otázky, akým smerom by sa malo naše Slovensko uberať. V jednom z výskumov, ktorý sa v nedávnych dňoch uskutočnil, až 70 percent ľudí očakáva zmenu. Pod zmenou si predstavujú riešenia aktuálnych problémov v zdravotníctve, školstve a pochopiteľne aj zastavenie rastu cien, no a ďalší ekonomický rozvoj Slovenska.

Zmena je potrebná, ale ako zmena systémová, koncepčná, vzájomne prepojená s reálnymi možnosťami a kvalifikovaným riadením. Pochopiteľne, odpovedať na otázku „Koho voliť?“ by si vyžadovalo poznať všetkých, ktorí sa o mandát usilujú. A tých je veľmi veľa. Máme niekoľko desiatok politických strán a ďalšie by chceli vyniknúť. A tak je oprávnená otázka, či sú za tým len osobné a skupinové záujmy rôznych lobistických skupín, alebo aj opravdivá snaha a záujem o rozvoj spoločnosti Slovenskej republiky.

Skúsme sa zamyslieť nad tým, aké hodnoty by sa mali v našom politickom a ekonomickom živote uplatňovať. A ak také hodnoty budeme nachádzať v činnosti doterajších politických združení či osobností, alebo rôznych hnutí, združeniach, je to východisko k tomu, aby sme ich preceňovali (prevteľovali, pomenovali). Sú to hodnoty demokracie, humanizmu a stability rozvoja Slovenskej republiky v spoločenstve európskych národov. A nie na poslednom mieste je to morálny profil jednotlivých osobností. Isteže, je to dosť náročná otázka, ale hľadajme odpovede aj v našich dejinách.

Slovensko malo rad významných osobností, ako bol Ľudovít Štúr, či Milan Rastislav Štefánik , Alexander Dubček a ďalší. K významným hodnotovým pólom, či rozmerom bol vývoj národa, štátu, predstava sociálne spravodlivej spoločnosti a vzájomná solidarita. Z našich súčasných diskusií sa ale úplne vytratil rok 1968 a osobnosť Alexandra Dubčeka, ktorý tieto hodnoty obsahoval. A. Dubček bol známy tým, že vnášal do politiky ľudské cnosti a chápal politiku ako službu občanovi , a nie ako prostriedok, ako si prostredníctvom politiky sebe polepšiť a presadzovať záujmy rôznych, hospodárskych a nie práve najdôveryhodnejších skupín či osôb.
Pochopiteľne existuje aj množstvo problémov, s ktorými sa stretáva náš politický systém v začiatku existencie Slovenskej republiky. Domnievam sa, že bolo by potrebné vrátiť sa k systému, aby Slovensko bolo rozdelené do volebných obvodov, aby volič a ten, ktorý by ich mal zastupovať boli v blízkom osobnom kontakte, aby poslanec cítil zodpovednosť a kontrolu zo strany tej skupiny voličov, ktorú zastupuje. Spomínam si v tejto súvislosti na krátke obdobie po roku 1989 , keď som mal svoj volebný obvod na Záhorí a pravidelný styk s voličmi, ktorých som zastupoval a veľmi sa mi to osvedčilo. Keď sa potom zo Slovenskej republiky stal jeden volebný obvod, začali dominovať len ústredia politických strán , ktoré podľa svojich záujmov z centra určovali zloženie svojich kandidátov na poslanecké miesta.

Dôsledok bol napríklad ten, že prevahu tam mali potom osoby z Bratislavy a okolia. Pri našom rozhodovaní, koho budeme voliť , by pri tom mali rozhodovať programové hodnoty toho ktorého zoskupenia, politická skúsenosť a morálny profil tých , ktorých chceme voliť a ktorých samozrejme poznáme. Každé voľby sú istým rizikom , ale snažme sa predchádzať tomuto riziku alebo znížiť ho.

Ak pozorujeme súčasnú diskusiu, tá sa ,žiaľ, netočí okolo programových otázok, ale najmä okolo toho, kto s kým bude resp. má vytvárať koalíciu, s kým nemá a nemôže či nesmie spolupracovať , prípadne sa vybavujú staré účty v politike doteraz pôsobiacich. Ale Slovensko potrebuje nie len národo – hospodárske fungovanie v našej krajine značne vylepšiť, rovnako ako „ozdraviť“, potrebuje ozdraviť svoj zákonodarný zbor , zvýšiť náročnosť na jeho odbornosť a morálne princípy. A nedajme sa pomýliť v predvolebnom období! Totiž nie je vylúčené, že sa objavia aj rôzne , ako sa hovorí „makačonky , ktoré môžu ovplyvniť, zmiasť , napr. nerozhodnutých voličov . Buďme preto opatrní a vierohodnosť takých „atómoviek“ si treba pozorne overiť, resp. svoj volebný postoj nestavajme na nereálnych či škodlivých sľuboch a zavádzačkách neodborníkmi.